O farnosti v skratke
Tu je vhodné informovať o popise farnosti, jej histórii, kňazov.
História farnosti
...
Kňazi vo farnosti
Farnosť Dražovce bola založená v rokoch 1787 – 1788.
1.Imrich Rašovský – správca farnosti v rokoch 1788 – 1792
2.Ján Répássy – správca farnosti v rokoch 1792 – 1799
3.Jozef Kubička – správca farnosti v rokoch 1799 – 1815
4.Jozef Klekner – správca farnosti v rokoch 1815 – 1835
5.František Rácz – správca farnosti v rokoch 1835 – 1843
6.Gašpar Bede – správca farnosti v rokoch 1843 – 1847
7.Jozef Ščasný – správca farnosti v rokoch 1847 – 1850
8.Anton Horeczký – správca farnosti v rokoch 1850 – 1857
9.Matej Steffányi – správca farnosti v rokoch 1858 – 1868
10.Michal Gerháth – správca farnosti v rokoch 1868 – 1902
11.Dr.Pavol Kmeťko – správca farnosti v rokoch 1902 – 1917
12.Dr.Štefan Cserenyei – dočasným administrátorom v roku 1917
13.Jozef Beness – správca farnosti v rokoch 1917 – 1945
14.Dr.Štefan Janega – dočasným administrátorom v roku 1945
15.Alexander Laudon – správca farnosti v rokoch 1945 – 1960
16.Imrich Staník – dočastným správcom v roku 1960
17.František Nemec – správca farnosti v rokoch1961 – 1982
18.Mons.František Rábek – správca farnosti v rokoch 1982 – 1989
19. Jozef Čičmanec, Valent Licsko, ThDr.Marián Chovanec, Jozef Marťák,
Robert Bôrik, Vieslav Wišnievský, Ján Koziatek a Vojtech Kováčik
boli správcami farnosti v rokoch 1989 – 1994
20.ThDr.Lic.Marián Šuráb – správca farnosti v rokoch 1994 – 2001
21.Mgr.Ján Smolka – správca farnosti od 1.7.2001-15.3.2006
22.ThDr.Pavol Linet, PhD. – správca farnosti od 15.3.2006 - 30.6.2014
23. Ján Ďuriga - správca farnosti od 1.7.2014
O farnosti
Dražovce
Obec Dražovce bola začlenená do mesta v roku 1975. Dedina s menom Drasei sa objavila už v Zoborskej listine z roku 1113. Bola majetkom zoborského kláštora. Dražovce sú významnou archeologickou lokalitou so slovanským sídliskom a pohrebiskom z čias Veľkomoravskej ríše. Dražovce však preslávil najmä vzácny románsky Kostol sv. Michala Archanjela z 12. storočia - výrazná dominanta, stojaca na skalnatom kopci nad obcou.
Kostol sv. Františka Xaverského
K
ostol dal postaviť biskup František Fuchs v r. 1803 ako klasicistický objekt.
Je to jednoloďový objekt, za ktorým je pristavená sakristia. Veža vstavaná do vchodového štítu.
K areálu kostola patrí aj súsošie barokovo-klasicistickej Golgoty z r. 1760. Pieskovcové súsošie v trojuholníkovej kompozícii je ohradené kamennou balustrádou, rímsové ukončenie zastrešuje pred ním umiestnený kríž s ukrižovaným Kristom. Pod krížom kľačiaca plastika Márie Magdalény. Po stranách na samostatných podstavcoch sú umiestnené plastiky sv. Jána a Panny Márie.
Toto súsošie sem bolo prenesené z bývalého kamadulského kláštora na Zobore z príležitosti stavby krypty biskupa Františka Fuchsa, stavebníka tohto kostola.
Krypta je klasicistická, situovaná do terasy pred kostolom.
Fara a pamätná tabuľa
I
de o dom obdĺžnikového pôdorysu s valbovou strechou z 19. storočia. Fasádu domu rytmizujú štyri okná so šambránami. V strede priečelia medzi oknami je umiestnená pamätná textová tabuľa. Dom je orientovaný do dvora. Pamätná textová tabuľa (1943) z čierneho mramoru veľkosti 50x80 cm, upevnená je v rohoch veľkými kovovými hlavicami štvorcového tvaru. Text tabule vyrytý, farebne tónovaný, tabuľa vertikálne orientovaná. Budova je využívaná ako Farský úrad rímskokatolíckej cirkvi.
Kostol sv. Michala Archanjela
K
ostol stojí na starom románskom hradisku a bol postavený začiatkom 12.storočia. Je to jednoloďová stavba s polkruhovou apsidou, charakterizovaná ako románska emporová kaplnka. Loď má rovný strop a na západnej strane poschodovú emporu. Fasády sú hladké, v strede priečelia je veža, zakončená murovanou ihlanovou strechou.
Pôvodne patrilo toto územie k zoborskému kláštoru. Kanonická vizitácia z r. 1732 udáva, že kostol mal 2 empory /chóry/, jednu pod vežou, druhú na epištolovej strane, bohostánok na stene. Na oltári boli pôvodne umiestnené sochy sv.Michala, Róchusa, Rozálie, Šebastiána a obraz Panny Márie. Samostatnou farnosťou sa kostolík stal od r.1787.
Zisťovacím výskumom Slov.múzea v r.1947 – 1948 bolo odkrytých 55 hrobov v okolí kostola, z nich niektoré boli prikryté kameňmi. Inventár hrobov tvorili mince, ozdoby, súčasti odevu.
Cintorín predstavuje pochovávanie v čase 11. –17.stor.
Kostolík je vynikajúcou pamiatkou ranného stredoveku a najstaršou románskou lokalitou v okrese Nitra.
Budova je označená bronzovou tabuľou so stručným popisom kultúrnej pamiatky.
