|
Apoštoli prepadli panike, keď im v člne začala rýchlo stúpať voda. More totiž pôsobí nesmierne impozantne a mocne, no vie byť aj veľmi nevyspytateľné. Pri búrke na mori sa vám zdá aj blízky breh nesmierne vzdialený. Rôzne podoby mora v Písme, či už víchrica alebo vlnobitie, veľká potopa (Gn 7, 17-24) alebo mýtický morský tvor Leviatan (Ž 74, 13-14; Iz 27, 1) symbolizujú sily chaosu a temnoty.
Ježiš napriek rozbúrenému moru tvrdo spal vzadu v loďke. Otázka učeníkov: "Učiteľu, nedbáš o to, že hynieme?" znamenala, že aj teraz čakali Ježišov zásah, no akoby ich nahnevala jeho zdanlivá ľahostajnosť a nevšímavosť. Trošku nás možno povzbudí skutočnosť, že Ježiš musel aj učeníkov prakticky celý čas, čo s ním boli, učiť dôvere v neho. Na vlastné oči síce videli uzdravenie posadnutého muža (Mk 1, 21-27), uzdravenie chromého (2, 1-12), uzdravenie muža s vyschnutou rukou (3, 1-5) a mnoho iných divov, avšak stále sa báli, že ich nezachráni, že im nepomôže. Niet divu, že sa ich Pán možno aj trochu vyčítavo opýtal: "Čo sa tak bojíte?! Ešte stále nemáte vieru?" (4, 40).
I tento zázrak potvrdzuje, že Ježiš sa o nás stará a za každých okolností stojí pri nás. To, že ho aj prírodné sily tak rýchlo poslúchli, svedčí o jeho absolútnej zvrchovanosti a moci - aj nad živlami. Búrka sa totiž nielen zmiernila, ona úplne skončila a "nastalo veľké ticho" (Mk 4, 39).
Ako vidíme, Kristus je stále s nami, hlavne v búrkach nášho života. Svojím krížom a zmŕtvychvstaním nezvíťazil nad temnými silami tohoto sveta len dočasne, ale úplne porazil smrť, našu odvekú nepriateľku. Vzkriesený Kristus už neumiera, žije v sláve a neustále nám ponúka svoju pomoc a ochranu. Životnými skúškami v nás chce iba prehĺbiť a upevniť dôveru v jeho lásku k nám. Nebojme sa a zverme mu v úprimnej nádeji celý svoj život.
|
