|
Prečo Ježiš dovolil svojim učeníkom porušiť sviatočný deň? Veď farizeji mali pravdu. Či vari nie? Tretie prikázanie nám predsa káže svätiť deň Pána. Skutočne nás Ježiš nabáda, aby sme prestupovali pravidlá, keď nám spôsobujú problémy? Nie celkom.
Farizeji sa dívali na konanie učeníkov ako sudcovia. Namiesto toho, aby skúmali ich konanie, ihneď ich označkovali ako rušiteľov zákona a pohoršilo ich, keď ich Ježiš nenapomenul. Lebo on to celé videl ináč. Ako východiskový bod použil milosrdenstvo, nie odsúdenie. Jeho základom bol súcit, a to mu umožnilo vložiť konanie učeníkov do kontextu. Jeho učeníci, podobne ako Dávidovi bojovníci, boli unavení službou Bohu a hladní. Určite sa im dalo odpustiť toto malé porušenie zákona.
Aký nádherný príklad toho, ako pristupovať k ľuďom, osobitne v Cirkvi! Keď cítime, že niekto nespĺňa naše očakávania, tiež sa môžeme rozhodnúť pre milosrdenstvo, nie pre súd. To neznamená, že si budeme zatvárať oči pred hriechom, ale znamená to, že sa vždy snažíme správať sa k ľuďom ohľaduplne a s úctou, ktorú si zasluhujú ako milované Božie deti. Naši spolubratia vo farnosti, dokonca ani náš kňaz nemusia spĺňať naše ideály. Napriek tomu všetci majú úžasnú hodnotu v Božích očiach. Kto sme my, že odsudzujeme niekoho, kto bol pre Ježiša hodný toho, aby ho spasil? Kto sme my, že odsudzujeme niekoho, za koho Ježiš zomrel?
Je tu ešte jeden dôvod, prečo si vybrať ako východiskový bod milosrdenstvo, nie súd. Zväčša zostaneme pokojnejší! Namiesto porušenia zákona budeme vnímať požehnanie. Namiesto hriechu si všimneme Božiu milosť. A tak budeme mať oči otvorené na dobré veci v tomto svete, čo nás môžu spätne povzbudiť a inšpirovať. Je toho toľko, za čo môžeme byť vďační. Je toľko požehnania, za ktoré môžeme ďakovať Pánovi. Ak zakotvíme svoje srdce v týchto milostiach, prinesie nám to jednotu omnoho účinnejšie, ako keby sme hľadali problémy. Koniec koncov, "Syn človeka je pánom aj nad sobotou" (Mt 12, 8). A zaoberať sa svedomím každého z nás je jeho, nie naša práca.
|
