|
Máriu Magdalénu sužovali zlí duchovia a Ježiš ju od nich oslobodil. Z vďačnosti za svoje uzdravenie sa pridala ku skupine žien, ktoré sprevádzali Ježiša pri putovaní po Galilei i Judei až do Jeruzalema (Lk 8, 2 - 3). Predstav si, aké to muselo byť vidieť Ježiša na vlastné oči, ako robí zázraky, a každý deň počúvať jeho učenie. Predstav si aj vernosť a oddanosť, akú Mária preukázala na Veľký piatok. Väčšina Ježišových učeníkov sa rozpŕchla v strachu pred uväznením, ale ona ako pravá učeníčka až do konca stála pri ňom, keď zomieral (Jn 19, 25).
A akoby tento odvážny skutok ešte nestačil. Zatiaľ čo sa všetci ukrývali, Mária Magdaléna išla k hrobu, aby mŕtvemu preukázala poslednú službu: aby mu, podľa židovskej tradície, ponatierala telo vonnými masťami. Hoci bola zdrvená žiaľom, chcela si ešte uctiť pamiatku na to, čo všetko pre ňu Ježiš urobil. Keď uvidela prázdny hrob a potom zmŕtvychvstalého Ježiša, zmenil sa jej zármutok na úžasnú radosť! Ježiš ju oslovil menom a tým ju opäť oslobodil - tentoraz od žiaľu. Povedal len "Mária" a ona celkom ožila. Jej jednoslovná odpoveď "Rabboni" prekypovala nielen úľavou a radosťou, ale aj prísľubom nehynúcej viery.
Ako prvým sa Ježiš nezjavil kňazom ani zákonníkom, ani dvanástim apoštolom, ale žene s pošramotenou minulosťou, ktorej život sa dramaticky zmenil. Bola prvým svedkom vzkriesenia, tou, ktorá mala česť byť "apoštolkou apoštolov".
Ježiš zase urobil niečo nečakané. Najveľkolepejšiu poctu v histórii preukázal niekomu, o kom by ti to ani vo sne nenapadlo, niekomu, koho si mnohí vôbec nevšímajú. Nech Máriu spútavalo čokoľvek, v Ježišových očiach ju to nijako neponižovalo. Ani nás naše minulé hriechy ani súčasné slabosti nijako neznižujú v Ježišových očiach. Veď práve preto prišiel, aby nás oslobodil od všetkého, čo nás spútava, a aby nás naplnil dôstojnosťou Božieho dieťaťa. Každého z nás volá po mene a chce s nami prežívať večný život a meniť nás mocou Ducha Svätého, aby sme aj my mohli svedčiť o jeho zmŕtvychvstaní.
|
