|
Apoštol Jakub, ktorého sviatok dnes slávime, bol spolu s bratom Jánom a so Šimonom Petrom pri tom, keď Ježiš vzkriesil z mŕtvych Jairovu dcéru (Mk 5, 37 - 43). Videl aj Ježišovu slávu pri jeho premenení (Mt 17, 1 - 2). Aj keď bol tak blízko pri Ježišovi a počul ho hovoriť o jeho nadchádzajúcej smrti a zmŕtvychvstaní, dnešné evanjelium odhaľuje, ako málo mu rozumel.
Pri čítaní o Jakubovom a Jánovom dosť drzom manipulovaní - poslali matku, aby požiadala Ježiša o "protekčné miesta" v jeho kráľovstve - sa len čudujeme, ako sa mohli uchádzať o Božiu veľkosť takými svetskými maniermi. Krútime zrejme hlavou aj nad ich smelou trúfalosťou, keď povedia Ježišovi, že môžu piť z toho istého kalicha ako on. Ako môžu byť Ježišovi blízki druhovia takí karieristi... a takí nechápaví!? My by sme takí určite neboli, povieme si. Ale určite? Neskôr v Getsemanskej záhrade Jakub nevedel, čo robiť, keď sa Ježiš v agónii modlil. Až neskôr, keď sa Ježiš zjavil apoštolom po Veľkej noci, a potom, ako prijal Ducha Svätého, Jakub pochopil, čo Ježiš myslel tým, keď povedal, že ide dať svoj život ako výkupné (Mt 20, 28). Napokon, keď nadišla chvíľa jeho vrcholného svedectva, necúvol a nedal sa ničím odradiť. Jakub bol prvým z apoštolov, ktorý vypil Ježišov kalich umučenia, keď ho kráľ Herodes Agrippa "zabil mečom" (Sk 12, 1 - 2).
Jakub napokon dokázal, že je jedným z najväčších hrdinov prvotnej Cirkvi. Celý život nasledoval Ježiša a nakoniec svoj život obetoval z lásky k Pánovi a jeho verným. Jakub teda naozaj zasadol po Ježišovej pravici spolu s ostatnými apoštolmi a mučeníkmi. Nie však na vysokom poste v pozemskom chápaní, ale na mieste, z ktorého sa neustále klania Pánovi a nabáda nás, aby sme nasledovali príklad jeho hrdinskej oddanosti. Kiežby sme sa ním všetci riadili!
|
