|
Pravdepodobne poznáte príbehy ako tento: sused zbadal malé dievčatko, ako sa zakliesnilo pod autom. Bolo to neuveriteľné, ale dokázal auto nadvihnúť a dievčatko oslobodiť. Jej matka ho ospevovala ako supermana, ale on povedal, že vôbec nerozmýšľal nad tým, čo robí. Jednoducho reagoval najrýchlejšie, ako vedel.
Tento muž mal preniesť vrch a podarilo sa mu to! Samozrejme, v jeho prípade nešlo o otázku viery. Bolo to skôr reakcia na krízový podnet. Ale tento príbeh nám môže poslúžiť ako prirovnanie, ako by sme sa mali naučiť žiť z viery.
Máme sklon uvažovať o viere ako o niečom, čo je v našej hlave. Ale je tiež istá spontánna, hrdinská stránka viery. Niekedy nás viera vedie k tomu, aby sme urobili rýchle rozhodnutie a konali. Niekedy nemáme čas na to, aby sme dôkladne preskúmali situáciu alebo sa celé hodiny modlili za odvahu. Niekedy si situácia vyžaduje rýchlu reakciu - reakciu, ktorá vychádza väčšmi z nášho srdca než z našej hlavy.
Nemusíš byť nijako zvlášť silný, aby si mohol praktizovať takúto vieru. Nemusíš byť ani nijako zvlášť bystrý. Stačí, aby si bol otvorený inšpirácii - keď cítiš, že by si sa rád podelil o vieru. Keď tvoj sused trpí a ty mu ponúkneš slová útechy alebo rameno, na ktorom sa môže vyplakať. Keď sa objaví nejaká situácia, v ktorej by sme mohli spáchať hriech, a vieš, že musíš niečo urobiť, aby sa veci nezhoršili. V takých chvíľach môže velenie prebrať náš duchovný "superman". Práve v takých situáciách sa môžeme učiť dôverovať vnútorným impulzom, ktoré prichádzajú z Ducha, a konať veľmi rýchlo.
Maj dnes oči otvorené. Je dosť možné, že sa stane niečo, čo si bude vyžadovať okamžitú reakciu viery. Neuvažuj o tom dlho, pretože môžeš prísť o príležitosť. Jednoducho vykroč vpred a nasleduj vnútorný impulz. A ak by to neskončilo práve najlepšie, nájdi útechu v tom, že si to aspoň skúsil - a Boh ocení tvoje úsilie.
|
