Zákonník, ktorý sa obrátil s touto otázkou na Ježiša, chcel zrejme vedieť, ktoré z enormného množstva 613 prikázaní Starého zákona si zasluhuje najvyššiu prioritu. Porušením ktorého by sa dostal do väčších problémov? Je celkom možné, že hľadal nejakú slabinu v zákone, ktorú by mohol využiť pre seba, alebo chcel Ježiša vlákať do pasce. Je určite užitočné mať na všetko definície a presné návody, no Ježiš nám ukazuje lepšiu cestu.

Aby sa Božie prikázania stali pre nás žriedlom života, a nie znechucujúcou povinnosťou, Ježiš nám jednoznačne odporúča nechať sa viesť Duchom Svätým. Prorok Ezechiel v dnešnom prvom čítaní veľmi sugestívne vykresľuje, ako to vyzerá, keď sa pokúšame žiť bez Boha. No otvorme sa aspoň trochu Duchu Svätému a zakúsime novú nádej a perspektívy tak živo, akoby naše bezduché a vysušené kosti začali odrazu obrastať novými šľachami, svalmi a kožou. Ježiš nám neposlal Ducha Svätého preto, aby nám pripomínal našu ľudskú obmedzenosť, ale aby nám pomohol správne a slobodne sa rozhodnúť milovať Boha a blížnych. Skrze neho sa v nás láme moc hriechu a sme pozvaní na "neobyčajne lákavú a veľkolepú hostinu".

V sile Ducha Svätého náš každodenný život získava odolnosť pružných šliach a vytrvalosť trénovaných svalov. A ak mu odovzdáme aj svoje myšlienky, Duch Svätý ich bude usmerňovať a chrániť, ako zvonka koža chráni naše vnútorné zraniteľné orgány.

Bez Ducha Svätého je Božie prikázanie aj pre nás iba strohou povinnosťou a zákonom. No vo svetle Ducha Svätého sa pre nás stáva dôležitou smerovkou na ceste do večnosti. Ježiš nám neustále pripomína, že viac ako puntičkárske dodržiavanie písaných zákonov je uskutočňovanie nepísaného zákona lásky k Bohu a blížnym. Že to nedokážeme? Úprimne sa otvorme Duchu Svätému a ešte len potom sa budeme diviť, čo všetko dokážeme!

Duchu Svätý, vdýchni mojim suchým, strnulým a ustatým kostiam svoj život. Posilni ma, prosím, aby som celým svojím srdcom, celou svojou mysľou a celou svojou dušou dokázal bezhranične milovať Boha a blížnych.