|
ežiš nebol naivný, vedel, aké náročné je putovanie. Tým, že sám pri ohlasovní Božieho kráľovstva prešiel mnoho kilometrov, dokonale poznal, čo je potrebné pri dlhom putovaní. Ale keď posiela svojich učeníkov do sveta, hovorí im, aby sa nestarali o nič, čo putovanie uľahčujú. Na cestu si so sebou "nič" nemali vziať: "ani palicu, ani kapsu, ani chlieb, ani peniaze" (Lk 9, 1 - 3). Je v tom akési protirečenie, ktoré zdanlivo nedáva zmysel! Prečo od nich Ježiš žiadal, aby si so sebou nebrali nič, keď dobre vedel, aké náročné je putovať krajinou?
Keď nad tým uvažuješ, aký má vôbec zmysel pre všemohúceho Boha, aby konal svojou zázračnou uzdravujúcou mocou skrze obyčajných ľudí? Prečo by mal pri ohlasovaní kráľovstva a konaní zázračných skutkov závisieť na nás? Pretože koniec koncov, to nie my toto všetko robíme - práve tak, ako misionárska práca učeníkov nebola závislá od palice, jedla ani peňazí. Ježiš nás chce naučiť nebyť závislými len na vlastných schopnostiach a prostriedkoch, ale oveľa viac na jeho moci a milosti.
Vyzerá to nepredstaviteľne, avšak Boh chce, aby si sa ty stal nástrojom, skrze ktorý sa zjaví vo svete jeho moc. Tvojou úlohou je odpovedať s takou vierou, ktorá mu umožní konať. Ježiš prisľúbil: "Aj ten, kto verí vo mňa, bude konať skutky, aké ja konám, ba bude konať ešte väčšie" (Jn 14, 12). Ježiš povedal svojim učeníkov skôr, ako ich poslal do sveta, že je to práve dôvera v Boha, ktorá toto všetko umožňuje. Keď sa pozeráme na nášho nebeského Otca, naozaj nám ponúka všetko, čo potrebujeme.
Dôverujme Bohu! Keď ti niekto povie o chorobe, modli sa vo viere, že bude uzdravený. Ak sú napäté vzťahy v rodine, modli sa a očakávaj zázrak v Ježišovom mene! Boh chce, aby sa jeho zázraky stali prirodzenou súčasťou života. Ak to urobíš, začni sa modliť s očakávaním a dívaj sa, ako bude Boh konať. Putovanie životom môže byť niekedy veľmi ťažké, ale Ježiš chce, aby sme vedeli, že je s nami, aby nás na ceste viedol a pomáhal nám.
|
