Možno aj ty si niekedy vo chvíli nadšenia povedal Ježišovi tieto slová. Určite úprimne, s presvedčením, že to dokážeš. No ako dlho si vydržal? Skôr či neskôr prišiel pád a pýtal si sa sám seba, či sa vôbec dá ísť za Ježišom všade, kam ide on.
Odpoveď aj zo života svätej Edity Steinovej je jasná - vlastnými silami nie. Veď kto by išiel nadšene za Ježišom, keď ho odvážajú do koncentráku? Áno, Ježiš bol a je na všetkých miestach, kde jeho deti trpia. Hoci svet stále kladie otázku, že ak Boh existuje, ako môže dovoliť také či onaké krutosti a utrpenia? No neprijíma odpoveď, že Boh tam všade je a trpí. Ježiš ako nemanželské dieťa, Ježiš, ktorý sa mal stať obeťou genocídy, Ježiš utekajúci ako dieťa pred násilím mocných, Ježiš ako bezdomovec, Ježiš pohŕdaný a vydedený zo spoločnosti, Ježiš ako nespravodlivo obvinený, Ježiš ako odsúdený na základe falošného svedectva, Ježiš väznený, Ježiš mučený, Ježiš zabitý... Neexistuje utrpenie, ktorým by Boh v Ježišovi neprešiel. A stále ním prechádza.
Aj preto Ježiš potrebuje ľudí ako Edita Steinová. Hľadajúcich a nachádzajúcich pravdu, ktorej sú potom verní aj za cenu života. Nie, Edita nevyhľadávala utrpenie - ušla z Nemecka, keď jej hrozila smrť. Ale keď sa už nedalo ujsť, prijala bolesť, utrpenie a smrť ako obetu za svoj národ. Išla na smrť s Ježišom. Do Osvienčimu.
Ježiš aj dnes trpí. Poskytneš mu útechu vo svojom srdci? Že ako? Láskou, ktorú prejavíš niekomu, kto trpí pri tebe. Láskou, ktorú prejavíš Ježišovi, trpiacemu v tvojom bratovi či sestre. Ježiš túži po tvojej úteche, po tvojom súcitnom srdci. Prosím ťa, nenechaj ho čakať.

Môj Ježiš, neraz som mal tvrdé srdce k tým, čo okolo mňa potrebovali potechu a súcit. Mal som tvrdé srdce k tebe v nich. Je mi to veľmi ľúto. Prosím ťa, nech tvoj Duch obmäkčí moje srdce i zmýšľanie, aby som ťa lepšie videl v ľuďoch, s ktorými práve som, a aby som ti bol potechou v tvojom utrpení.