|
Stará múdrosť často hovorí o zdravom rozume ako o najbežnejšom "druhu" rozumu. No aj dnešné evanjelium svedčí, že zdravý rozum ani zďaleka nie je bežný! Veď ak by sme kráčali po opustenej ulici a zbadali zakrvaveného a zbitého človeka, nepovedal by nám zdravý rozum, že mu máme pomôcť? A predsa koľkí by sme prešli okolo neho bez toho, aby sme mu pomohli?!
Pre levitu aj pre kňaza by sme možno našli ospravedlnenie. Židovské právo tvrdilo, že sa ak niekto dotkne krvi, stáva sa rituálne nečistým. Ak by sa kňaz či levita stali nečistými, nemohli by slúžiť Pánovi vo svätyni, kým by neprešiel istý čas alebo ak by neobetovali istý typ obety, aby sa očistili. Ale ak sa ocitneš v situácii, kde stojí proti sebe rituálna čistota a život zraneného človeka, malo by byť pre teba samozrejme pomôcť človeku a potom urobiť všetko preto, aby si sa opäť stal čistým.
Iróniou na tomto príbehu je, že práve Samaritán preukázal oboje: zdravý rozum aj súcit. A muž, ktorému pomohol, bol s veľkou pravdepodobnosťou Žid. Samaritán sa rozhodol pomôcť niekomu, kto patril ku skupine, ktorá sa na Samaritánov pozerala pohŕdavo a nepokladala ich za hodných svojho času a pozornosti. No teraz to nebolo dôležité. Ktosi bol zranený a Samaritán vedel, že je potrebné pomôcť. Na rozdiel od tých dvoch, ktorí prešli na druhú stranu cesty, bol ochotný zašpiniť si ruky, aby pomohol človeku v núdzi. Ukázal, čo znamená láska k blížnemu - dovoliť, aby láska prevážila nad obavami o čistotu. V istom zmysle odhalil pravdu, ktorá je obsiahnutá v slovách svätého Petra: "Láska zakrýva množstvo hriechov" (1 Pt 4, 8).
Ježiš nám chce dnes povedať, že naším "blížnym" je každý. Chce nám povedať, že naša láska by sa nemala obmedzovať iba na tých, ktorí sú nám podobní, alebo na tých, ktorí neohrozujú náš pocit pohody či slušnosti. Majme dnes oči otvorené, aby sme videli príležitosti prejaviť lásku blížnemu. Nebojme sa zašpiniť si ruky a prejavme Ježišovu lásku ľuďom v našom okolí.
|
