|
Už sa ti niekedy stalo, že si usporiadal hostinu a bol si taký zaneprázdnený podávaním jedla, že si vôbec nemal čas zabávať sa s hosťami? Presne to sa stalo Marte!
V kultúrach Blízkeho východu bola vždy dôležitá pohostinnosť, preto je prirodzené, že Marta chcela byť dobrou hostiteľkou, keď k nej Ježiš prišiel. Veľmi ho milovala a svoju lásku mu prejavila tým, že pripravila chutné jedlo. Ale bola taká zamestnaná tým, aby všetko bolo "dokonalé", že vôbec netrávila čas s hosťom. Na rozdiel od Marty Mária si ho uctila tak, že si sadla k Ježišovým nohám a pozorne počúvala, čo hovorí.
"Pane, nedbáš, že ma sestra nechá samu obsluhovať?" (Lk 10, 40). Týmito slovami Marta vyjadrila svoju ustarostenosť, ktorá ju oberala o Ježišovu vzácnu prítomnosť. Zároveň tieto slová dokazujú, ako uvoľnene sa pri ňom cítila a akú mala istotu o jeho priateľstve. Marta očividne vedela, za kým ísť, keď sa cíti smutná - priamo za Ježišom!
Ježišova láskavá výčitka mala pomôcť Marte, aby si uvedomila, aké zbytočné boli jej starosti. Hoci ho tešila jej láskavá starostlivosť, povedal jej, že jediné, čo naozaj mala robiť, bolo tešiť sa z jeho prítomnosti. Ježiš predsa prišiel Martu a jej sestru navštíviť, nie najesť sa!
Keď ťa zamestnávajú nevyhnutné úlohy všedného dňa, snaž sa ako Marta s láskou slúžiť najlepšie, ako vieš. Ale zároveň dávaj pozor, aby si nestratil Ježiša z dohľadu. Rozdávaj sa podobne, ako sa Ježiš úplne daroval pre druhých. Nezabúdaj, že vždy, keď slúžiš druhému človeku, máš možnosť vidieť v ňom Kristovu tvár. Kardinál Anastasio Ballestrero, niekdajší turínsky arcibiskup, kedysi napísal: "V našom dome je miesto pre Martu aj pre Máriu a obe miesta musíme obývať. Musíme byť Máriou, lebo prijímame Slovo, a musíme byť Martou, lebo prijímame Syna človeka."
|
