« Späť

Životopisy svätých

Ctihodná Margita Occhienová - 25. 11. 2015

Narodila sa 1. apríla v roku 1788 v Capriglio (Taliansko, Asti) a v ten istý deň bola pokrstená vo farskom kostole. Vo svojej dedinke zostane až do svojho sobášu uzatvoreným s Františkom Boscom opäť v jej farskom kostole; potom sa presťahuje do Becchi.

 

Nečakaná smrť manžela, spôsobí že 29 ročná Margita sa ocitne v situácii keď musí sama viesť rodinu v období veľkého hladomoru a zároveň sa musí starať o matku manžela Františka a jeho syna Antona. Okrem toho sa venovala aj výchove svojich synov Jozefa a Jána. Bola silnou ženou s jasnými myšlienkami, rozhodná v rozhodovaní sa a žila skromným životným štýlom. V kresťanskej výchove bola prísna no zároveň dobrá a rozumná. Vyrastajú popri nej traja chlapci veľmi rozdielnych pováh, no ona ich nedáva všetkých na rovnakú úroveň a neponižuje ani jedného.

 

 

 

Často je donútená urobiť mnohokrát dramatické rozhodnutia ako napr. oddialenie mladšieho syna z domu pre zachovanie pokoja a dať mu možnosť študovať. Sprevádza s vierou, rozumnosťou a odvahou sklony synov, tým že im pomáha rásť vo veľkodušnosti a realizovaní sa. Osobitnou láskou sprevádza Jána až po jeho kňazskú vysviacku, potom zanechá svoj obľúbený dom na Colle, ide za ním a nasleduje ho v jeho poslaní pre chudobných a opustených mladých v Turíne. Tu počas desiatich rokov sa jej život zmieša so životom jej syna a s počiatkami saleziánskeho diela. Je prvou a najdôležitejšou saleziánskou spolupracovníčkou dona Bosca, konkrétnou dobrotou sa stane materským elementom preventívneho systému a bez toho aby to vedela je „spoluzakladateľkou“ saleziánskej rodiny, ktorá vychovala svätcov ako Dominik Sávio a don Rua.

 

Nevzdelaná, no však plná tej múdrosti ktorá je zhora, bola pomocníčkou mnohých chudobných chlapcov z ulice, detí nikoho. Boha dala na prvé miesto pred všetko a obetovala sa pre neho v chudobnom živote preniknutom modlitbou a obetou. Zomrela dňa 25. novembra ako 68 ročná v Turíne. Pri pohrebe jej telo bolo sprevádzané mnohými chlapcami, ktorí za ňou plakali ako za „Mamou“.