Otočka o stoosemdesiat stupňov! V jednej chvíli sedí Natanael pokojne pod figovníkom a v nasledujúcej chvíli už vyznáva, že Ježiš je "kráľ Izraela" (Jn 1, 49).
Čo sa stalo? Keď mu Filip hovoril prvýkrát o Ježišovi, Natanael reagoval skepticky: "Môže byť z Nazareta niečo dobré?" Keďže aj napriek tomu dovolil Filipovi, aby ho odviedol k Ježišovi, muselo sa v ňom už niečo odohrávať. Keď počul, že Ježiš "ho videl" pod figovníkom ešte predtým, ako ho Filip zavolal, zachvelo sa v ňom srdce. Sedenie pod stromom sa zdá ako triviálna vec. Načo sa vôbec rabbi z Nazareta zaoberá niečím takým? Vtedy si totiž Natanael uvedomil, že Boh sa stará aj o najmenšie detaily jeho života.
Boh chce, aby sme všetci vedeli, že na nás ustavične spočíva jeho zrak. Vidí nás uprostred nášho každodenného života a volá nás. Bez ohľadu na to, čo práve robíme, Boh je vždy pripravený dotknúť sa nášho srdca a otvoriť nám oči. Sme preňho takí vzácni, že nás nikdy neopustí!
Keď sa v Natanaelovi zachvelo srdce, opustil ho skepticizmus. Chcel viac počúvať Ježiša. Vtedy však nebol čas na hlbšie skúmanie alebo informácie. Namiesto toho Ježiš sľubuje Natanaelovi niečo ešte lepšie: uvidí "Božích anjelov vystupovať a zostupovať na Syna človeka" (Jn 1, 51). Ježiš sa nezaujíma len o Natanaelov život, otvára mu oči na samotné tajomstvá neba. Akoby mu povedal: "Áno, Boh o tebe vie a miluje ťa a aj ty ho spoznáš."
Tento príbeh hovorí, že Boh chce rozochvieť aj naše srdce rovnako ako Natanaelovo. Hovorí, že sa chce s nami rozprávať a ukázať nám svoju lásku a slávu. Každý z nás má svoj "figovník", spod ktorého ho chce Boh zavolať, aby sa ocitol vo svetle jeho prítomnosti. Prijmi teda dnes jeho pozvanie a dovoľ mu, aby ti otvoril oči.

Ježišu, na tvoje volanie odpovedám ‚áno‘. Ďakujem ti za prísľub, že sa mi zjavíš. Príď, Pane, a otvor mi oči na to, čo je naozaj dôležité.