Lenže aj keď sa Ježiš a jeho učeníci vybrali na tiché a pokojné miesto, zbehol sa tam veľký zástup ľudí v túžbe vidieť muža, čo koná zázraky, a jeho učeníkov. A tak Pán a učeníci prerušili svoj čas stíšenia, pretože Ježiš “sa nad nimi zľutoval, lebo boli ako ovce bez pastiera; a učil ich mnohým veciam” (Mk 6, 34). Ježiš im nielen kázal, ale ich aj nasýtil, keď zázračne rozmnožil chlieb na púšti.

Ako nasýtil Ježiš zástupy? Vyzval učeníkov, aby ich nasýtili. Pozval svojich nasledovníkov, aby ho napodobnili tak, že núdznym obetujú svoj čas a námahu. A hoci sa učeníci vyhovárali na svoju neschopnosť, Ježiš im dal silu urobiť to. Mohol zástupy nasýtiť sám, ale neurobil to. Pozval učeníkov, aby mali na zázraku svoj podiel.

Rovnako ako posilnil učeníkov pred dvetisíc rokmi, Ježiš chce posilniť každého z nás, aby sme dnes pracovali pre kráľovstvo – každý deň, a to aj zázračne. Dokonca aj vtedy, keď si myslíme, že nemáme nič, čo by sme mohli dať, Ježiš nás volá, aby sme slúžili v našich rodinách, našim priateľom, spolupracovníkom a aj našim nepriateľom. Túži, aby sme prinášali jeho život – dávali chlieb všetkým, s ktorými sa stretneme. Vieš si predstaviť sám seba, ako prejavuješ Kristovu lásku, keď sa staráš o ľudí? Vnímaš svoje povinnosti ako príležitosť dať “niečo na jedenie” tým, o ktorých sa staráš (Mk 6, 36)? Hľadáš príležitosti, aby si mohol svojim priateľom rozprávať o Ježišovi alebo navrhnúť spoločnú modlitbu? Pros Ježiša, aby konal cez teba. Nech v tebe rastú jeho život a láska, aby si sa tak mohol stať nástrojom Božieho kráľovstva pre tých, ktorí sú okolo teba.

“Ježišu, ty si jediný pokrm, ktorý nasýti tvoj ľud. Poskytni mi skrze tvojho Ducha schopnosti a prostriedky, aby som priniesol pokrm tým, s ktorými sa dnes stretnem. Pane, chcem sa stať tvojím učeníkom.”