|
Aj ľudia, ktorí sa radi zabávajú, poznajú ten pocit úľavy, keď zatvoria dvere za posledným hosťom. Konečne môžu začať upratovať, uvoľniť sa alebo si aj pospať. Ježiš sa asi cítil podobne potom, ako na pustom vrchu zázračne nasýtil viac ako päť tisíc ľudí. Potreboval odísť a modliť sa. Preto poslal svojich učeníkov loďkou napred, rozpustil zástupy a odišiel na vrch, aby mohol tráviť čas so svojím Otcom osamote.
Keď sa modlil, videl učeníkov, ako sa zápasia s vetrom, ale neúspešne. Možno v tomto obraze videl metaforu ich nepochopenia jeho mesiášskeho poslania. Učeníci boli svedkami mnohých Ježišových zázrakov, a predsa ešte nechápali, kým vlastne je. A preto Ježiš prerušil modlitbu, aby im poskytol jasnejší pohľad. Uprostred búrky k nim kráčal po mori a prihovoril sa im: "Vzchopte sa! To som ja, nebojte sa!" (Mk 6, 50).
Kiežby sa títo učeníci časom naučili obrátiť k Ježišovi tak, ako sa on krátko predtým obrátil k svojmu Otcovi! Kiežby v ňom dokázali vidieť svojho Vykupiteľa! Možno práve takéto občasné záblesky jeho slávy im pomôžu, aby mu viac dôverovali. Možno to bude istý čas trvať, ale Ježiš ich mal rád, a tak sa nad tým netrápil.
Občas možno ani my nevidíme v Ježišovi svojho Spasiteľa a máme problém pochopiť, že ho potrebujeme. Máš pocit, že v niektorých oblastiach vesluješ proti vetru? Čo ťa nahlodáva niekde v kútiku duše? Odovzdaj to Ježišovi. On vo svojej múdrosti možno bude vyčkávať na vhodnú príležitosť, nespúšťajúc z teba oči. Možno sa ti zjaví hlbším spôsobom. Možno dokonca vstúpi do tvojej loďky a utíši vietor. Nech sa stane čokoľvek, pokús sa veriť v Ježišovu moc a ochranu. Počúvaj ho, ako ti hovorí: "To som ja, neboj sa." Odovzdaj svoje starosti Ježišovi a dovoľ mu, aby naplnil tvoje potreby tak, ako je to podľa neho pre teba najlepšie.
|
