|
Zdá sa, že mnohí Ježišovi súčasníci vnímali hriech rovnako, ako v dnešnej dobe vnímame nákazlivú chorobu. V snahe vyhnúť sa nákaze nosíme rukavice, respirátory a vyhýbame sa priamemu kontaktu s chorým. Podobne sa aj farizeji báli, že stratia svoju čistotu, ak by sa dostali do príliš blízkeho kontaktu s vydedencom alebo verejným hriešnikom. Niet divu, že ich Ježišova spriaznenosť s týmito ľuďmi pohoršovala. Svoju svätosť tak vystavoval nebezpečenstvu - ak sa uňho vôbec mohlo hovoriť o nejakej svätosti!
Ježiš však dokázal, že hriech nie je nákazlivý. Opačný postoj z nás robí skutočných sebcov, izolujeme sa a vytvárame okolo seba akúsi duchovnú karanténu. Presviedča nás, aby sme boli zameraní na seba a nevšímali si tých, ktorí sú okolo nás. Takže z túžby oddeliť sa od nakazených ľudí v spoločnosti - nakazených hriechom - sa niektorí farizeji neustále umývali, čím sa pokladali za čistých, a nemali nijakú potrebu prijať uzdravenie a spásu, ktorú Ježiš ponúkal. Určite ich tento postoj odlúčil od Božej milosti a zaslepil im oči, takže nevideli Boha vo svojich bratoch a sestrách.
Ježiš vedel, že nie hriech, ale svätosť je nákazlivá - zvlášť otvorená a priamočiara svätosť, ktorou oplýval. Ľudia, s ktorými Ježiš trávil čas, nasávali jeho radosť zo života, chytali jeho infekciu Božej lásky a jeho túžbu priblížiť sa im. Namiesto toho, aby sa Ježiš hriešnikom vyhýbal, vyhľadával ich. Namiesto toho, aby obviňoval ľudí za problémy vo svete, zaobchádzal s nimi s najväčšou pozornosťou a úctou. Namiesto toho, aby používal "hriešnikov" ako verejné príklady na to, čo sa má a čo sa nemá robiť, uzdravoval ich, odpúšťal im a ukazoval im cestu späť k plnosti života, ktorý stratili.
Lévi, ktorého Ježiš vyzval, aby ho nasledoval, celý natešený predstavil svojho nového priateľa svojim známym a vydedencom, akým bol on sám. Ako je to s nami? Ak naše pery vyslovujú odsúdenie častejšie ako pozvanie, možno nastal čas zmeniť svoj postoj. Možno potrebujeme stráviť viac času s Ježišom a "chytiť" jeho nákazlivú, prekypujúcu lásku.
|
