Pre Ježišových príbuzných a priateľov muselo byť veľmi ťažké pochopiť jeho správanie. Skoro stále bol obklopený zástupmi, dostával sa do sporov so židovskými predstavenými, pracoval a modlil sa dlho do noci. Tento úryvok je ďalším príkladom toho, ako Ježiš ťažko pracoval. Keď sa vracal z vrchu so svojimi práve vyvolenými apoštolmi a priblížil sa k domu, zišiel sa zástup, ktorý ho čakal. Pohnutý súcitom mu slúžil tak, že ani on ani Dvanásti nemali čas ani sa najesť!
 

Ježišovi príbuzní a priatelia, ktorí ho pozorovali, obávali sa že stratil zdravý rozum. Dokonca sa možno pomiatol! No kým ich znepokojoval nezdravý spôsob jeho života, Ježiš sa zaoberal Božím kráľovstvom. Bol naplnený túžbou plniť Otcovu vôľu, starať sa o každého, kto prišiel k nemu s nejakou prosbou, a to až do takej miery, že ochotne riskoval aj to, aby jeho rodina nemala pochopenie pre toto kráľovstvo.
 

Takéto príbehy prezrádzajú, ako veľmi nás Boh miluje. Tak ako Ježiš neposlal preč zástupy, ktoré sa zhromaždili pred domom, neposiela preč ani nás, keď k nemu prichádzame so svojimi slabosťami. Vzal na seba naše telo a našu krv, aby nás mohol uzdravovať. Neodmieta nás, ale prijíma naše slabosti. Jeho skutočnou rodinou sú tí, čo za ním prichádzajú s vierou, že prichádza od Otca, aby nás zachránil pred hriechom a tmou.
 

Sme na konci týždňa modlitieb za jednotu kresťanov. Nádej zjednotenia s ostatnými kresťanmi sa nám dnes môže zdať zahmlená, ale keď sa pozrieme hlbšie do Ježišovho srdca a dovolíme mu, aby nás oslobodil od postojov a názorov, ktoré nás rozdeľujú, nájdeme odpovede. Keď ako zástupy prídeme k Ježišovi, až potom lepšie pochopíme jeho zámery a dospejeme k hlbšej jednote.

"Otče, nauč nás priblížiť sa k Ježišovi, ktorý sa stal jedným z nás. Pomôž nám kráčať v duchu milosrdenstva, odpustenia a jednoty s našimi kresťanskými bratmi a sestrami, kým nepríde deň, keď ťa uvidíme z tváre do tváre."