|
Ježiš mal skutočný cit pre hospodárenie. Niekoľkými slovami porovnal duchovné schopnosti Izraela s poľom, pripraveným na žatvu. Mal plán, ako zarobiť na tejto priaznivej duchovnej sezóne. Patrilo doň aj rozposlanie učeníkov po dvoch. "Poďme!" povedal im možno Ježiš. "Umažme si trochu ruky!"
Ježiš chcel svojich učeníkov nadchnúť, pretože sa ich chystal poslať robiť niečo, na čo neboli zvyknutí: ohlasovať Božie kráľovstvo. Pre väčšinu z nás je šírenie evanjelia jednou z aktivít, ktorú by sme radšej prenechali ľuďom viac duchovne založeným než sme my, ako sú kňazi a ich pomocníci. Aj predstava, že nás niekto odmietne, nám môže nahnať strach. Tiež veci ako budovanie kariéry, starosť o rodinu či výber miesta na dovolenku nás môžu dosť zamestnávať. Na tom nie je nič zlé, môžu si však potenciálne uzurpovať náš čas, pričom na šírenie evanjelia ho už veľa nezostane.
Nemusí to však byť takto. Z evanjelizácie môžeme mať naozaj radosť, ona prinesie úžitok aj do nášho každodenného života! Každý z nás má vinu na tom, že sa zdráhame šíriť evanjelium, no Ježiš nám chce k tomu v modlitbe denne dodávať silu. Keď sa zameriame na jeho lásku k nám, jeho Duch nás naplní odvahou a nadšením, ktoré potrebujeme na šírenie posolstva spásy.
Modlitba však nie je jediným riešením. Evanjelizáciu potrebujeme zapojiť aj do nášho denného časového rozvrhu. Nemali by sme čakať na "jedinečnú príležitosť", ktorá nám skríži cestu. V každodennom živote (a s poriadnou dávkou pokory) sa učme príležitosti vytvárať! Ježiš svojich učeníkov poslal v podstate do istého rizika. Museli opustiť svoje vlastné bezpečné územie. A oni išli. A dosiahli veľkolepé výsledky. Také isté môžeme dosiahnuť aj my!
Dovoľ teda dnes Bohu, aby ti naplnil srdce svojou láskou, láskou k ľuďom okolo teba. Choď a využi príležitosť podeliť sa s niekým o túto lásku. Mohol by to byť začiatok tvojho vlastného evanjelizačného dobrodružstva!
|
