|
Jedna vec, ktorú si určite pri čítaní tohto úryvku všimnete, sú slová "svedčiť" a "svedectvo". Trochu to znie, akoby Ježiš hovoril o súdnom konaní. Ale on nie je ten, ktorý súdi svet. Nie, on prijíma úlohu obhajcu!
Ježiš tým, že uzdravil v sobotu, porušil židovskú tradíciu a zrazu ho obklopili nepriateľsky naladení pochybovači. A koho označuje za prvého svedka na svoju obranu? Nikoho iného ako svojho nebeského Otca!
Ježiš spomína tri spôsoby, akými o ňom Boh svedčí. Po prvé, sú to znaky a zázraky, ktoré koná. Potom je tu "priame svedectvo" Otca, ktoré Ján Krstiteľ prijal, keď Duch zostúpil na Ježiša: "A ja som to videl a vydávam svedectvo, že toto je Boží Syn" (Jn 1, 34). A je tu, samozrejme, samotné Písmo. Ako vraví Ježiš, Mojžiš o ňom napísal, keď hovoril o prichádzajúcom prorokovi (Dt 18, 15). Ale nebol to iba Mojžiš, ktorý písal o Ježišovi; v Starom zákone je veľa prorokov, ktorí hovoria o Mesiášovi.
Božie svedectvo nekončí na kríži. Pokračuje omnoho mocnejšie po Ježišovom zmŕtvychvstaní. Skôr, ako vystúpil na nebesia, povedal Ježiš svojím učeníkom, aby išli až na kraj sveta a ohlasovali jeho lásku a spásu (Sk 1, 8). A oni šli. A skrze tých, ktorým to ohlasovali, sa svedectvo z generácie na generáciu odovzdáva až do dnešných dní. A dnes tu stojíme my, učeníci v pravom zmysle slova, povolaní konať ako svedkovia pre našu generáciu.
Na to, akí sme krehkí a hriešni, je priam prekvapujúce, že nám Ježiš zveril takúto úlohu. Ale nech nás to nezastraší. Rovnako ako Ježiš aj každý z nás má k dispozícii Božie slovo ako mocné svedectvo. Máme Ducha Svätého, ktorý vdýchol nadprirodzený život do našich slov a príkladu. Pokiaľ je s nami, nemusíme sa báť. Môžeme sa naučiť, ako byť citliví na vedenie Ducha, keď svedčíme o Pánovi. Môžeme byť jeho svedkami a priniesť jeho evanjelium novej generácii učeníkov!
|
