Filip a Jakub, ktorých pamiatku si dnes uctievame, patrili medzi tých, ktorých si Ježiš vybral za svojich apoštolov. Boli teda s ním už dlhšiu dobu, keď im aj ostatným z Dvanástich Ježiš povedal: "Keď poznáte mňa, budete poznať aj môjho Otca" (Jn 14, 7). Aj napriek tomu, že už boli spolu dlhšie, nepochopili, čo im chcel povedať, preto ho Filip požiadal: "Pane, ukáž nám Otca" (14, 8). Ježiš, možno sklamaný nedostatkom ich pochopenia, mierne vyčítal Filipovi: "Toľký čas som s vami a nepoznáš ma?" (14, 9).
Potom Ježiš Filipovi vysvetlil úžasnú vec - to, v akom sme vzťahu s Bohom! "Kto vidí mňa, vidí aj Otca... Ja som v Otcovi a Otec vo mne... Kto verí vo mňa, bude konať skutky, aké ja konám, ba bude konať ešte väčšie" (Jn 14, 9. 11. 12). Nepochopiteľný, nesmierny Boh si v Ježišovi vzal ľudské telo. Ježiš sa stal mostom ponad obrovskú priepasť, ktorá vznikla medzi ľudstvom a Otcom. Svätý Otec Benedikt XVI. vo svojej encyklike Boh je láska na túto pravdu nádherne reaguje:
"Boha takého, aký je sám v sebe, vskutku nikto nevidel. Napriek tomu Boh nie je úplne neviditeľný, nezostal pre nás jednoducho nedosiahnuteľný... V Ježišovi môžeme vidieť Otca (porov. Jn 14, 9). V dejinách lásky, ktoré nám podáva Biblia, nám Boh vychádza v ústrety, snaží sa získať si nás - až po Poslednú večeru, až po srdce prebodnuté na kríži, až po zjavenie sa Vzkrieseného a po jeho veľké diela, cez ktoré prostredníctvom apoštolov viedol kroky rodiacej sa Cirkvi" (17).
Podobne ako Filip aj my veľmi túžime spoznať svojho nebeského Otca. Je dobré vedieť, že teraz sa to, po čom túžime vo svojom srdci, dá dosiahnuť. Keď sa totiž pozrieme do láskyplných Ježišových očí, uvidíme, ako na nás hľadí náš Otec!

Pane Ježišu, akú bázeň vo mne vzbudzuje to, že v tebe vidíme tvár Boha! Ďakujem ti, že si cestou, pravdou a svetlom, ktorým ma privádzaš domov, k nášmu nebeskému Otcovi.