« Späť

Z dnešného evanjelia

"Oslavovali Boha, ktorý dal takú moc ľuďom" - 30. 6. 2016

Pán Ježiš uzdravuje ochrnuté telo - ale predtým postaví na nohy ochrnutú dušu: Odpúšťajú sa ti hriechy. Takto ešte raz nám pripomína, čo je dôležitejšie.
      Súčasná humanizácia náboženských pojmov, a vôbec etických názorov, kladie na prvé miesto humanitnú starostlivosť o chorých, hladných, duševne postihnutých - ale nechce vidieť biedu, v akej sa nachádzajú hladné, mentálne zaostalé a ochrnuté duše. Výrazom starostlivosti Krista a jeho Cirkvi o ľudské duše, je umožniť im zmierenie s Bohom, odpustenie hriechov.
Nešťastím dnešného sveta, žalostnejším než samotné hriechy, je to, že nevidí svoje hriechy, že popiera akúkoľvek vinu. Je to pochopiteľné v situácii, keď slabne náboženská viera. Človek nedokáže zniesť pocit viny, ak nevidí možnosť jej odpustenia (J. Ratzinger).
      Vtedy jednoducho hovorí, že nemá na svedomí žiadny hriech, že hriech vôbec neexistuje. Ale je to najväčšie klamstvo, aké si možno predstaviť. Pravda je taká, že nikto nie je bez viny; ale túto pravdu si vie človek povedať len vtedy, keď sa stretne s inou, väčšou pravdou: s pravdou o Božom odpustení. Treba sa teda učiť uznávať svoje hriechy a prijímať odpustenie.
      Svätá omša, na ktorej sa zúčastňujeme, je predsa obetou odpustenia. Ján Pavol II. vo svojej knihe Prekročiť prah nádeje hovorí: Prvou podmienkou spásy je poznať svoju hriešnosť... je tiež vyznať ju pred Bohom, ktorý nič iného neočakáva, len aby prijal toto vyznanie a spasil človeka.