« Späť

Z dnešného evanjelia

"Kto je môj blížny" - 10. 7. 2016

Ako odpoveď na otázku: Kto je môj blížny? – Pán Ježiš nám kladie pred oči príklad Samaritána. Samaritán pre Žida bol nepriateľom – a zasa Žid bol nepriateľom pre Samaritána. Môžeme nakoniec zmierniť ten pojem nepriateľa a povedať: boli pre seba ľuďmi rozhodne cudzími.
      Cudzí človek nás málo zaujíma; nie sme ochotní preukazovať mu nejaké zvláštne služby, či dokonca zdvorilosti; cudzí je cudzí. Nehovorme v tomto okruhu o nepriateľoch. Možno aj máme nepriateľov – ale sami nechceme byť nepriateľom pre kohokoľvek.
      Ale nebolo by treba zrevidovať aj pojem cudzí? Či ľudia, ktorí hynú v Rwande, za ktorých sme sa modlili v kostoloch, či ľudia, ktorí bojujú v Čečensku, ktorých sme podporovali darmi – boli to pre nás cudzí ľudia? Ak aj predtým boli nám cudzí – tak od akejsi chvíle sa nám stali blízkymi. A teda vezmime vec takto: to, že niekto je iný – neznamená, že musí byť cudzí.
      Iný človek nemusí znamenať, že je cudzí. Iný človek, inej viery, inej národnosti, iného jazyka – je jednoducho iný; ale z toho, že je iný, nevyplýva, že musí byť nám cudzí. Ten človek prežíva svoje ľudské problémy tak isto, ako aj my; smúti a raduje sa, teší sa a trpí, dúfa a pochybuje – tak isto, ako aj my. A teda nie je nám cudzí; hoci iný je jeho výzor, zamestnanie, postavenie a stav majetku, chute a záľuby – nemusí byť nám cudzí.
      Keď pozeráme na ten obraz Samaritána, prichádzame ešte na jednu pravdu: že človek, čím je bližší druhému – tým viac je sebou. Len skrze druhého, skrze zotrvávanie s druhým, prichádza človek k samému sebe (J. Ratzinger).
      Ako hovorí Pán Ježiš, človek, keď slúži iným – nachádza v nich blížnych; sám si tiež uvedomuje svoju príbuznosť s nimi, nachádza svoje človečenstvo – čiže nachádza seba.
      Pred nami na oltári je Samaritán ľudstva, ktorý sa ponáhľa ľudstvu pomáhať – stal sa nám blížnym, človekom, jedným z nás.