"Kráľovná z juhu vystúpi na súde proti tomuto pokoleniu" - 18. 7. 2016

Bolo nemalou bezočivosťou žiadať znamenia od Krista, ktorý počnúc od zázraku v Káne Galilejskej potvrdzoval svoju misiu a svoju božskosť prekvapujúcimi znameniami. Nie je teda nič divné v tom, že Pán Ježiš tentoraz odmieta žiadané znamenie, a to dokonca drsnými slovami: Žiadne znamenie nedostane toto cudzoložné pokolenie. Aspoň nie žiadne znamenie z kategórie tých, ktoré si vyžadujú farizeji, žiadny efektný kúsok. Miesto toho Pán Ježiš ukazuje na seba samého, ako na najpresvedčivejšie znamenie. Šalamún či Jonáš nekonali žiadne zázračné znamenia - a predsa ich obdivovali a počúvali. Znamením Šalamúna bola jeho múdrosť, Jonáš obracal silou svojej výrečnosti; a čímže bola ich múdrosť a výrečnosť voči Kristovej múdrosti a výrečnosti! Sám Ježiš Kristus v celej výrečnosti svojej osoby bol znamením nad všetky znamenia, v celej svojej výrečnosti osobnej bezúhonnosti, svojho milosrdenstva, svojej pokory, svojej láskavosti, svojej zhovievavosti, svojej odvahy, svojho zriekania a všetkých iných čností - bol samozrejmým znamením príchodu Božieho kráľovstva. A takéto znamenia sú naďalej potrebné kresťanstvu, ak má priťahovať a presvedčovať, ak sa má zjavovať očiam a srdciam ako očakávané Božie kráľovstvo. Pretože každý kresťan je „druhým Kristom“, každý z nás sa má -ako Kristus - stávať znamením pre svoje okolie, pre toho človeka hneď vedľa nás! Svojou dobrotou, ochotou slúžiť, odpúšťaním, obetavosťou, svojím angažovaním sa v prospech pravdy, spravodlivosti a pokoja - máme byť živým znamením, že je Boh, že je večný život, že spása prišla na svet. Ustavičná obeta na oltári - to je tiež znamením toho.