« Späť

Z dnešného evanjelia

"Priniesli stonásobnú úrodu" - 20. 7. 2016

Pán Ježiš má na mysli zrno svojho slova. A teda zrno, ktoré ustavične rôznym spôsobom padá do pôdy ľudských sŕdc. Prečo to zrno najvyššej akosti prináša úrodu tak neprimerane skromnú? Neraz sa vyčíta Cirkvi vo všeobecnosti, a kazateľom zvlášť, že slová Evanjelia sú v ich ústach bezmocné, že Cirkev počas dvoch tisíc rokov nedokázala zušľachtiť ľudstvo, lebo sa stále zamotáva do nenávisti a zločinov (vín).
      Je to výčitka dosť nepremyslená. Úroda, ktorú prináša toto zrno, celkom imponujúca, to sú milióny úprimných vyznávačov Krista: obetavých, hrdinských až po mučeníctvo; tých, ktorých Cirkev vyzdvihuje na oltár ako vzor dokonalosti, aj tých, ktorí ostávajú neznámi širšiemu okoliu, ale akých možno dokonca aj my osobne poznáme. Toto zrno prináša úrodu aj v našich srdciach: sú to naše víťazstvá nad zlom, naša vernosť a vytrvalosť uprostred protivenstiev a utrpenia.
      Samozrejme, úroda, ktorú prináša Božie zrno, by mohla byť väčšia. A ak nie je, tak to nemožno vyčítať zdravému zrnu evanjeliovej pravdy, ba ani rozsievačom, lebo skutočným rozsievačom je sám Ježiš Kristus. Možno mať výhrady jedine voči pôde, do akej sa dostáva Kristovo slovo. A tou pôdou je srdce. Nie ucho! Lebo vieme, že možno jedným uchom počúvať - a druhým púšťať von. Ak chceme slovo udržať - treba ho počúvať srdcom. To, čo srdce vypočulo a srdce prijalo - aj sa udrží v srdci, v pamäti a vo vôli ochotnej konať.