"Môj kalich budete piť"- 25. 7. 2016

Dnešný deň nám predkladá príležitosť pozastaviť sa nad slovom “sláva”. V laickom chápaní by sme ho mohli definovať ako “povesť alebo honor univerzálne rozpoznané, ktoré je možné nadobudnúť prostredníctvom napĺňania výnimočných skutkov”. V náboženskom chápaní slávu môžeme pomenovať ako “manifestáciu Božej prítomnosti vo svete a medzi ľuďmi”.

Pri príležitosti sviatku sv. Jakuba nám úryvok z Matúšovho evanjelia predkladá dve chápania slávy: to Ježišove a to ľudské. Prvá sláva spočíva v odovzdaní seba samého, v službe druhému a darovaní života. Tá druhá v ovládaní, nechaní sa obsluhovať a odovzdávaní smrti. Je to boj medzi láskou a egoizmom, kde paradoxne láska víťazí s vlastnou smrťou a egoizmus prehráva vlastným víťazstvom. Človek je pozvaný byť odrazom Boha v tomto svete. Naopak je pokúšaný túžbou podriadiť sa svetskej sláve. Tá nespočíva v ničom inom, ako v otrockom podriadení sa obrazu, ktorý o ňom majú alebo by mali mať ľudia. Hovoríme o napĺňaní určitého idolu, ktorý konieckoncov vovádza človeka do smrti, robiac z neho prázdnu schránku. Pretože idoly sú prázdne schránky.

To, čo matka žiada od Ježiša pre svojich synov a po čom túžia aj ostatní desiati apoštoli je márna sláva. Je potrebné svetlo pravdy, aby človeka vyviedlo do stavu slobodných učeníkov a Božích detí. Pretože táto márna sláva je zábranou pre prijatie pravej slávy pochádzajúcej od Boha. Pamätajme si životom odskúšanú pravdu: egoizmus prehráva vlastným víťazstvom. A naopak: láska víťazí s vlastnou smrťou.