"Ak pšeničné zrno odumrie, prinesie veľkú úrodu" - 10. 8. 2016

Takže čo sa skrýva v tomto pšeničnom zrne? Ak zoberieme bulharské písmeno „ž“ (Ж), ktorým začína slovo, tak úplne zodpovedá pšeničnému zrnu – dolu dve nožičky, korene, hore dve vetvičky. Keď ho zasejeme, ukáže nám, kam sa máme uberať. Pšeničné zrno nám hovorí, že sa máme snažiť prísť k Tomu, od koho sme vzišli – k Bohu; aby sme sa uberali k Bohu, musíme sa rozvetviť, nechať narásť konáre, získať jedlo pre svet, to jest „pomáhať a obetovať sa pre svojich blížnych, ako to robím Ja“. Preto hovorí Kristus na jednom mieste: „Ja som živý chlieb, ktorý som zostúpil z Neba“. A z čoho vzniká chlieb? Z pšeničného zrna. Súčasní ľudia hovoria, že ich život je nešťastný, všetci sú nespokojní – aj cári aj kňazi; ak začnete od najvyššieho po najnižšieho, stále niečo chcú, a keď dostanú, opäť sú nespokojní a zasa chcú. Ale spýtajte sa ich, prečo sú nespokojní. Hľadajú niečo viac. No vráťme sa k histórii pšeničného zrna. Keď ho zasejú do zeme, čo by ste povedali, keby ste boli na jeho mieste? Poviete: „Je s nami koniec, náš život sa vytratil, zhnil!“ No v pšeničnom zrne je viacej viery, ako je v nás. Keď je pochované v pôde, hnije a rozloží sa, avšak ihneď rozumie jazyku slnka a keď sa zjavia jeho prvé lúče, povie si: „Ja nezomriem, ožijem a prinesiem plody pre druhých“, zrodí sa v ňom energia a začne sa uberať k slnku. Zaväzuje sa, dozrieva. No ľudia ho nenechajú na pokoji: zoberú kosák a skosia ho.