« Späť

Z dnešného evanjelia

Strávil celú noc v modlitbe. Vyvolil si z nich Dvanástich, ktorých nazval apoštolmi - 6. 9. 2016

 Tak, ako si Pán Ježiš vyvolil tých Dvanástich – volí si Boh aj každého z nás; volí si každého osobne, po mene, ako vtedy Petra, Andreja či Matúša; volí si spomedzi zástupu iných ľudí, spomedzi množstva záležitostí, aké nás obklopujú; volí si nás práve pre tieto, a nie iné záležitosti, pre ktoré nebol vyvolený niekto iný. Šťastný je ten, kto sa cíti takto vyvolený, ktorý spoznáva miesto svojho vyvolenia a uvedomuje si svoje možnosti. A nešťastný je ten, kto nepozná úlohy, pre ktoré bol vyvolený – alebo chce robiť veci, ktoré nie sú pre neho, alebo klesá a je znechutený kvôli tým povinnostiam, pre ktoré bol skutočne vyvolený.
      Keď je reč o vyvolení a o vyvolených, myslíme na spásu a na spasených. Ale predovšetkým je to vyvolenie pre úlohu v každom dni a v každej chvíli toho miesta a postavenia, ktoré Boh pre nás vybral. Či to bude postavenie práce, či utrpenia – len my môžeme tam náležite vyhovieť plánom a zámerom Prozreteľnosti.
      Byť vyvolený – to je teda pocta a zároveň zodpovednosť; a ak zodpovednosť – tak námaha a úsilie. Pán Ježiš nazval vyvolených apoštolmi, čiže poslami. Vyvolený človek, či posol, musí opustiť nejaké svoje výhodné sídlo, dostať sa z hniezda egoizmu, aby sa ponáhľal smerom, ktorý bol pre neho vybraný. My sme sa tiež ponáhľali, len či na mieste, ktoré nám bolo určené, sa cítime „poslaní“ – či skôr „deportovaní“ (ako na Sibír!).
      Ale k vyvoleniu a poslaniu je pripojené požehnanie Toho, ktorý nás vyvolil a všetka pomáhajúca milosť. Keď teda každodenný harmonogram nám určuje také, a nie iné postavenie – nechže nás sprevádza vedomie, že si nás do tejto funkcie vyvolil Boh – aby sme sa cítili čestne „poslaní“ – a nie, božechráň, „deportovaní“. (Pozn. prekl. – v poľštine ide o slovnú hračku – poslany a zeslany.)