« Späť

Z dnešného evanjelia

"Rozhodol sa ísť do Jeruzalema" - 27. 9. 2016

Nenávisť Samaritánov voči Židom bola zlým citom. Odmietnuť pohostinstvo nábožným pútnikom bolo zlým činom. Ale žiadať Boží trest pre tých ľudí tiež bolo čímsi zlým. Lebo keď pozeráme na tie mútne prúdy nenávisti a pomsty – chvejeme sa a voláme: dosť už toho! Chceme a modlíme sa, aby ustali spory, vojny a nenávisť, pretože v takej atmosfére odumiera život a chuť k životu. Ale či aj my občas nemáme chuť, aby sme zvolali na niekoho oheň z neba? Len sa zamyslíme: ak by sme chceli blížnym odplácať podľa zásady „oko za oko“, „Zub za zub“ – tak na svete ostanú iba slepí a bez zubov. Ak budeme chcieť odpovedať zlom na zlo, nenávisťou na nenávisť, preklínaním na preklínanie – tak budeme ponorení do nenávisti ako do pekelnej kolomaže až do konca života; budeme sa tiež donekonečna preklínať a zlo bude narastať a rozmáhať sa do obrovských rozmerov až do konca sveta (ktorý, ostatne, v takýchto podmienkach zanedlho príde). Jedinou záchranou, jediným spôsobom zastaviť tento diabolský mechanizmus – to je zanechať pomstu, ba viac: odpovedať dobrom na zlo. Pán Ježiš nesúhlasil s tým ohňom z neba; lebo práve On prišiel z neba miesto ohňa; prišiel, aby predišiel všetkým trestajúcim ohňom. Alebo tiež: sám prišiel ako oheň; veď povedal: Oheň som prišiel vrhnúť na zem (Lk 12, 49) – a je to oheň jeho pravdy, milosti a lásky. Tento oheň ustavične horí na posvätných oltároch. Ale horí nadarmo, ak sa nezapaľujú od neho naše srdcia.