« Späť

Z dnešného evanjelia

"Nezostane kameň na kameni" - 22. 11. 2016

Je až úsmevné ako sa súčasní politici stavajú do pozície ochrancov a spasiteľov. Na prvý pohľad ich silácke reči už nikto neberie vážne, na druhej strane sme im naplno uverili. Je totiž jednoduché oklamať človeka, ktorý má strach. A tak mechanizmus je jednoduchý a funkčný - vyvolať strach a potom sa predstaviť ako záchranca, ktorého potrebujeme. Toto ohlásenie konca sveta nemá za cieľ zničenie ale zjavenie nepoznanej skutočnosti. Zároveň nie je to nič tajuplné a cudzie. Ježiš hovorí o prirodzenosti materiálneho sveta, zjavuje hlboký zmysel terajšej skutočnosti: “Prídu dni, keď z toho, čo vidíte, nezostane kameň na kameni; všetko bude zborené.” Koľkokrát v dejinách ľudstva sa to udialo? Koľkokrát v našich osobných dejinách sa to udialo? A ako viditeľne sa to udeje pri našom poslednom výdychu. Ale Ježiš nehovorí o “konci” - ale hovorí o “cieli”, kedy sa nastane koniec starého sveta a počiatok nového sveta. Dokonca nie je to niečo vzdialené. Evanjelista Lukáš sa snaží poukázať na to, že tento cieľ je vlastne cieľom každého jedného človeka. Je to dielo Boha, ktoré sa prejavuje v paradoxoch: tajomstvo smrti - tajomstvo zmŕtvychvstania, život v pominuteľnom svete - život podľa Božieho kráľovstva. Toto evanjelium nás chce zobudiť zo snenia do reality. Zobudiť človeka, aby spoznal sám seba a aby sa nenechal “zviesť - oklamať". Totiž sme jediné tvory obdarené racionalitou, ktorou sme schopní spoznať svoju ohraničenosť. Zároveň po prvotnom páde sa snažíme spasiť sami za každú cenu. Preto je jednoduché človeka oklamať planými nádejami a ochranou. Ježiš ponúka alternatívnu cestu - nechať sa viesť dôverou v Boha. Zjavuje cieľ života každého človeka i celého sveta. Svet skončí, lebo všetko, čo má počiatok, má aj svoj koniec. Ale neskončí Božia vernosť a láska - preto záverečné pozvanie pre učeníkov, aby vytrvali a mohli sa "postaviť pred Syna človeka”. Tak, ako pre učeníkov to netrvalo dlho (dokonca pár dní - po tejto jeho reči prichádza čas jeho odsúdenia a smrti, ale následne zmŕtvychvstania, kedy sa znovu zjavuje svojim učeníkom), tak aj pre nás. Každý deň sa staviame pred Božiu tvár a ono nemusí byť momentom strachu. Práve naopak očakávaným časom radosti. Marantha.