"Po Jeruzaleme budú šliapať pohania, kým sa nenaplní čas pohanov" - 24. 11. 2016

“No, ta sme došli (dopadli)!”, nie je zvolanie nadšenia, akoby sa to mohlo na prvý pohľad zdať. Ide o pesimistické zvolanie nad nezdarom, ktorý nás doviedol na bod, z ktorého sa budeme musieť asi vrátiť. Bude to chcieť trochu času a námahy, ale nemusí byť to strata času. Skúsenosť omylu môže byť veľkým aktívom pre neustále hľadajúceho človeka. Ale môže byť ťarchou a stratou ležérneho človeka. Potom ako Ježiš menuje mnohé ťažkosti a trápenia, ktoré na svete budú a sú, pozýva svojich učeníkov vnímať tzv. “znamenia čias”. T.j. pochopiť podstatný zmysel týchto udalostí pod zorným uhlom Evanjelia. To znamená, prežívať svoj každodenný život s jednou rukou na Evanjeliu. Prežívať osobné dejiny, udalosti vo svete, kontradikcie spôsobené ľudskou slobodou prepojené s Evanjeliom. Učeníci nesmú prežívať to, čo môžme nazvať istý spôsob evanjeliovej schizofrénie. Uzavreté spoločenstvo, sláviac komplikované a nič nehovoriace rituály vo svojich chrámoch, snažiac sa byť veľmi ďaleko od udalostí sveta. Nestačí opakovať kresťanské tradície, sme pozvaní pochopiť udalosti, ktoré sa odohrávajú vo svete. Nestačí čakať, že svet sa obráti a pochopí nás. Ako kresťania sme pozvaní pochopiť svet. Ale pozor: nie prispôsobiť sa mu - pochopiť. Osobne som vďačný o. arcibiskupovi a Bohu, že mi práve toto umožnil - štúdium spoločnosti a verejných vecí. Ale stále si pripomínam, že to má byť s jednou rukou položenou na Evanjeliu. Aj preto prichádzajú tieto slová k vám.