"Ježiš zaplesal v Duchu Svätom" - 29. 11. 2016

V Advente sa naša pozornosť upriamuje nielen na prichádzajúceho Božieho Syna, ktorý môže pozdvihnúť upadajúci svet - ale možno, dokonca predovšetkým, k Bohu Otcu. To Boh na úsvite dejín predpovedal vykúpenie ľudstva; on rozhodol a naplánoval toto veľké dielo svojej múdrosti a svojho milosrdenstva; to z jeho vôle Slovo sa telom stalo, aby splnil ten večný plán. V adventnej piesni predsa spievame: Boh sa zľutoval, bo nás miloval, sľúbil Spasiteľa, od večnej biedy Vysloboditeľa (JKS 17). A nik nevie (...), kto je Otec, iba Syn a ten, komu to Syn bude chcieť zjaviť. Práve Syn, ktorý zostupuje na svet, najdokonalejšie nám zjavuje, kým je Otec: že je milosrdný, odpúšťajúci a bohatý na milosrdenstvo. Žiaľ, otcovia bývajú rôzni: ale v príchode Syna sa zjavil Boh - Otec taký, akým má byť ideál otca: ako starostlivý, predvídavý, veľkodušný, chápajúci, trpezlivo očakávajúci otec - ale aj vychádzajúci naproti. Je potrebné toto zjavenie svetu, ktorý pohrúžený do úpadku tela a duše, bolestne prežívajúci následky prvotného hriechu - so žiaľom sa pýta: kde je Boh? Čo na to Boh? Aký je to Otec? Ale tak sa pýtajú ľudia, údajne „múdri a rozvážni", rezonujúci, kritizujúci, ktorí majú vo všetkom výhrady voči Pánu Bohu. Ale ľudia s prostým srdcom, o ktorých dnes hovorí Pán Ježiš, že Boh má v nich zaľúbenie, ľudia úprimne veriaci a dôverujúci, majú zvlášť cenný dar: vedia rozpoznať znamenia prítomnosti Boha vo svojom živote a božskej starostlivosti o seba; vedia vidieť účinkovanie Prozreteľnosti a Božieho milosrdenstva v toľkých milostiach, aké denne zakusujú. Môžeme sa k tým šťastným ľuďom pripočítať? Blahoslavené oči, ktoré vidia, čo vidíte vy. Naše oči hľadia na oltár, kde Boží Syn z vôle Otca sa prináša ako obeta za nás a pre nás. A to je tiež zjavenie sa Otca i Syna. Nechže na toto zjavenie sa otvárajú naše oči a srdcia.