"Rodokmeň Ježiša Krista, Dávidovho syna" - 17. 12. 2016

Matúš udáva generácie od Abraháma až po nášho Pána rozdelené do troch období so štrnástimi rodmi. Tento rodokmeň však nie je kompletný. Matúš spomína strnásť rodov od Abraháma po Dávida, štrnáš od Dávida po babylonské zajatie a ďalších štrnásť od babylonského zajatia po nášho Pána. Rodokmeň prekračuje hranice hebrejského pozadia a uvádza aj niekoľko nežidov. Matúš mal na to určite vážny dôvod, ale zaradil doň aj takých ľudí, ktorí nevynikali nijakou reputáciou. Jednou z nich bola Rachab, cudzinka a hriešnica; ďalšou Rút, cudzinka, prijatá do židovského národa; tretia hriešnica Betsabe, ktorej hriech s Dávidom vrhol hanbu na celý kráľovský rod. Prečo mala kráľovský štít poškvrniť Betsabe, ktorej manželská čistota bola poškvrnená; a rút, ktorá – hoci morálne dobrá – vniesla do rodu cudziu krv? Cieľom bola zrejme snaha poukázať na Kristov postoj k smilniciam a hriešnikom, dokonca k pohanom, ktorí boli zahrnutí do jeho posolstva a spásy. V niektorých prekladoch Písma sa pri opise rodokmeňa používa slovo „splodiť“; napríklad „Abrahám splodil Izáka, Izák splodil Jakuba“; v iných prekladoch je výraz „bol otcom“, napríklad „Jechoniáš bol otcom Salatiela“. Na preklade nezáleží. Dôležité je to, že tento výraz sa monotónne opakuje počas štyridsaťjeden generácií. Ale pri štyridsiatej druhej generácii je vynechaný. Prečo? Pre Ježišovo panenské narodenie.