"Pre mňa vás budú vláčiť pred vladárov a kráľov, aby ste vydali svedectvo im aj pohanom" - 26. 12. 2016

Máme neskutočné šťastie, že ako pri Veľkej noci tak aj pri slávení Vianoc, sa nám podarilo zachovať klasickú hebrejskú tradíciu dĺžky trvania slávnosti. Nemožno hovoriť o opravdivej slávnosti, ak netrvá minimálne sedem dní. To neskutočne provokuje súčasnú postmodernú dobu, ktorá je poznačená rýchlosťou - anglickým prívlastkom “fast”. Kultúra, podľa ktorej každý polrok vymieňame mobilný telefón a obed trvá 10 minút. V takomto chápaní života sa zdá až neuveriteľné, že celý týždeň sa dokážeme zdraviť, posielať pozdrav “Veselé Vianoce” či “Požehnané sviatky”. Že sa nenecháme uniesť už nadobudnutými zvykmi a neodskočíme si na 10 minút do Betlehema, zažneme prskavky, strelíme šampanské a šup-šup naspäť do každodennej reality rýchlo-meniacich sa stereotypov. Bez prežívania tejto oktávy by sme si ťažko mohli uvedomiť, že inkarnácia je Božieho Syna je niečo viac, ako jeho narodenie. Ide o drámu viery, ktorá nám hovorí: dieťa, ktoré sa rodí, prináša výzvu, radosť, naplnenie, život, slobodu, ale i rozdelenie, hnev, nenávisť, smrť. Sú to dni, kedy môžeme znovu dobre “pretráviť” drámu prítomnosti živého a osobného Boha v živote človeka. Boha, ktorý chce konkrétnu odpoveď. Možno i štýlom, ako to urobil svätý Štefan, ktorý natiera biele vianočné cukrové na červeno svojou vlastnou krvou. Teda máme necelé dva týždne, aby sme naplno prenikli do tohto tajomstva Božej prítomnosti v živote človeka, alebo ľudskej absencii na Božom živote. Že stretnutie Boha a človekom, Božej lásky s ľudskou slobodou bude vždy vyvolávať pnutia. Aj preto starý Simeon neváha prorokovať pravdu o tomto novonarodenom dieťati: “On je ustanovený na pád a na povstanie pre mnohých v Izraeli a na znamenie, ktorému budú odporovať…"