"Ten druhý učeník bežal rýchlejšie, predbehol Petra a prišiel k hrobu prvý" - 27. 12. 2016

Na správne pochopenie udalostí v živote je dôležitý čas. Ľudia zvyknú hovoriť: “čas zahojí všetky rany”. Ja zvyknem dodať pesimisticky: “nie hocijaký čas”. Skúsenosť počúvania ľudí ma naučila, že je potrebné dať času ešte aj aspekt nadhľadu a to v uvažovaní. Pozrieť sa na veci s odstupom času a z pohľadu osobných dejín. Neviem, či tohoto sme my - ľudia neustáleho náhlenia - schopní. Doba (bez toho, aby som sa na ňu vyhováral) je ako balvan, ktorý nás tlačí pred sebou neustále do nových a nových skúseností, pričom nemáme času spracovať a premyslieť to, čo sme už prežili. Cirkev nás celým Vianočným časom sprevádza znovu si prejsť Slávnosť Narodenia Pána z rôznych perspektív. Urobiť relektúru Vianoc. Skrze sviatok sv. Štefana, prvého mučeníka nás Cirkev pozvala pochopiť vážnosť Vianoc, tohto posvätného času. Pozvala nás zostúpiť zo sveta pozlátka a cukru do priestoru autentickej viery. Prečo dnešný (tretí) deň je venovaný sv. Jánovi, štvrtému evanjelistovi? Ján, viac ako iní evanjelisti, vzlietol svojou teológiou vysoko do neba viery. Jeho Evanjelium je teologicky najhutnejšie a je určené pre učeníka, ktorí už prešiel určitou cestou viery. Môžme hovoriť o Učiteľovi teológie pre učeníkov. Je určené pre človeka, ktorý už spoznal Krista a túži lepšie vstúpiť do tajomstva spásy. Sv. Ján to mohol urobiť uchopením vlastnej skúsenosti Vzkrieseného Krista. Nazerať na históriu Ježiša z pohľadu jeho Zmŕtvychvstania. Jeho rozprávanie nám zjavuje plnosť tajomstva narodenia Krista z pohľadu už zmŕtvychvstania. Sviatok sv. Jána nám pripomína túto dôležitosť relektúry dejín. Napísal by niekto, bez tejto skutočnosti, slová ako: “(Slovo) bolo na počiatku u Boha. Všetko povstalo skrze neho a bez neho nepovstalo nič z toho, čo povstalo. V ňom bol život a život bol svetlom ľudí. A svetlo vo tmách svieti, a tmy ho neprijali. Pravé svetlo, ktoré osvecuje každého človeka, prišlo na svet. Bol na svete a svet povstal skrze neho, a svet ho nepoznal.”