Dostalo sa mi do rúk  vyznanie jedného kňaza
 
 
Čítajme pozorne:

Bez zbytočných emócií

Keď som bol mladý kaplán, podliehal som farárovi, ktorý prepadol istému závažnému spoločenskému neduhu. Ovplyvňoval jeho osobný aj profesný život. Našťastie navonok nebolo nič vidno. Dôsledky oného neduhu bolo možné zakryť chorobou a vplyvom veku. My kapláni sme boli ticho a ticho boli aj zasvätení laici. Nebolo potrebné o tom informovať iných.
Zničili by sme jeho dobrú povesť a uškodili by sme v končenom dôsledku vzťahu veriacich k Cirkvi.
Ticho sme ostali aj vtedy, keď biskup farára odvolal. Mnohí veriaci hundrali, biskup bol zlý. A biskup mlčal a my sme mlčali tiež.
XY. júna prišlo zo Svätej stolice nečakané rozhodnutie odvolať arcibiskupa slovenskej diecézy. Nečakané pre veriacich, ale nečakané aj pre samotného biskupa a tých, ktorí sa týmto prípadom zaoberali?
Navonok to tak vyzeralo. Avšak odvolanie arcibiskupa Cirkvi nie je záležitosť nejakej snovej záležitosti pápeža a jedného listu z jeho spálne hneď ráno, kým si ešte sen pamätal. Je to proces. Tento proces bol zachovaný a neodohrával sa bez prítomnosti obvineného.
Problém v našej spoločnosti vytvára asi len absencia informovanosti.
Informácie skutočne chýbajú. No je to dostatočný argument preto, aby sme sa postavili proti Apoštolskému stolcu a proti samotnému pápežovi?
Rozoberme si tu niekoľko bodov:
1. Mnohí možno nevedia a mnohí zabúdajú, že nie na všetky informácie máme právo. Ak teda na ne právo nemáme, nemôžeme požadovať kompetentného, aby nám ich vydal, a keď ich nevydá, tak sa postaviť proti nemu. Proti by sme sa mohli postaviť iba v prípade, že by nám bolo odopreté to, na čo právo máme.
Apoštolský stolec nemá povinnosť zverejňovať niektoré informácie, tak ako ju v niektorých prípadoch nemá žiadna inštitúcia a dokonca aj akákoľvek osoba. Preto nejde o porušenie našich práv v tomto vzťahu.
2. Tam kde chýbajú objektívne informácie, je veľmi primitívne prikláňať sa na stranu toho, kto nie je v práve. Zvyčajne v takom procese nezohráva hlavnú úlohu rozum a logika, ale len vzplanuté emócie.
V tomto prípade je v práve apoštolská stolica, pretože pápež je pri menovaní a odvolávaní biskupov slobodný.
3. Neposkytnutie informácie, ktorú nie sme povinní poskytnúť, nemusí byť len krokom úmyselného zahmlievania reality, ale môže byť aj krokom milosrdenstva.
Apoštolský stolec neposkytnutím oficiálnych informácií o odvolávaní biskupov volí najcitlivejšiu možnú cestu, ktorou sa snaží neznevážiť a nezničiť dobro práce biskupa, ktoré iste existuje v prípade jeho služby, aj keď okolnosti spôsobili, že je potrebné zmeniť jeho pôsobenie alebo status.
V prípade odvolania slovenského arcibiskupa nezvolil Rím nijakú neštandardnú cestu. Pápež posúdil predložené informácie a slobodne rozhodol. Vraj ich možno nemal dostatok? Toto tvrdenie je veľmi málo pravdepodobné, vzhľadom na to, že do tohto procesu nie je povolaný jediný človek, ale doslova celý mechanizmus ľudí. V prípade, že by šlo o jedného človeka, pochybnosť by bola namieste. Jeden človek by mohol zmanipulovať informácie. V prípade, že ide o proces prechádzajúci cez viaceré kontrolné inštancie, stupeň pochybnosti zákonite klesá k nule.
A to, že informácie o dôvodoch odvolania arcibiskupa si kongregácia pre biskupov a aj samotný pápež overili, je pravdepodobné, vzhľadom na to, o aký vážny krok ide. Ak tvrdíme, že nie, tak robíme z pápeža senilného hlupáka, ktorý ani nevie, čo podpisuje. Bez ohľadu na moju lásku k pápežovi ako Kristovmu nástupcovi pochybujem, že by toto bola realita. Veď týmto spôsobom by sme potom mohli spochybniť čokoľvek, čo pápež nariadi a nám nevyhovuje.