Podľa zachovalej kroniky rímsko-katolíckej ľudovej školy si občania školu postavili svojpomocne. V zázname sa píše, že občania sa uzniesli, že dajú vystavať školu. Drevo potrebné ku stavaniu poskytla urbárska hora; zdarma prispeli občania k prácam ako voziť drevo a iné potrebné veci, ako aj pomocnými prácami, iba tesári dostali 100 zlatých. Škola bola dokončená v roku 1873, za richtára Martina Hároníka.

Drevenica starej školy je významný objekt, ktorý má z historického hľadiska vysokú hodnotu pre svoju jedinečnosť na pôvodnom mieste.

V súčasnosti sídli v tejto budove „Múzeum Historická škola v Brvništi - Dom tvorivosti, zručnosti a tradičných remesiel", ktoré je zaevidované v Slovenskom národnom múzeu v Muzeologickom kabinete.

Skoro 140-ročná drevenica, pôvodná školská budova v Brvništi, v časti Rydzov - „na Pukánke", je vo vlastníctve Rímskokatolíckej cirkvi, Farnosti Papradno. Na základe nájomnej zmluvy je v súčasnosti v prenájme spolku ROTaRVaK. Podľa zistení je jedinečnou zachovalou školskou budovou na pôvodnom mieste.

Budova školy bude slúžiť na realizáciu projektov a aktivít spolku. Zámerom je zachovať a obnoviť historické, kultúrne a technické pozostalosti pre ďalšie generácie a vytvoriť stálu múzejnú expozíciu vytvorenú zo zbierkových predmetov obyvateľov.

Budovu starej školy sme, žiaľ, získali v katastrofálnom stave bez vody, elektrickej prípojky, či hygienických zariadení. Nebolo možné ju otvoriť pre verejnosť. Časom sa nám podarilo zriadiť aspoň elektrickú prípojku, čo uľahčilo stavebné práce.

Dobrovoľníci na vlastné náklady postupne uskutočňujú úpravy, aby sa zamedzilo ďalšiemu chátraniu objektu. Aktivisti očistili zdevastované a zapratané priestranstvo v okolí starej školy. Podarilo sa nám urobiť aspoň hlavné brány a postupne upravujeme oplotenie a chodníky na dvore školy. V priestoroch dvora pribudol jeden menší altánok a neskôr v ďalšom rohu pribudne altánok s hlinenou pecou. Avšak naďalej v starej škole nie je voda, čo sťažovalo akékoľvek rekonštrukčné práce a stálo veľa úsilia dobrovoľníkov, ktorí vodu museli privážať denne v sudoch. Najmä v čase úplnej a celoplošnej obnovy hlinených omietok v byte učiteľa a učebni, kde boli zhotovené aj nové drevené dlážky, pretože pôvodné boli zhnité, zatečené a rozlámané.

Vnútorné steny boli sanované a očistené na základe posudku reštaurátora starých historických objektov od plesnivej, zatečenej a poškodenej omietky, ktorej stav bol neopraviteľný a zdraviu škodlivý. Dnes je už nahradená novou hlinenou omietkou. Takisto strop budovy bol sanovaný od vlhkosti a nasiaknutej hniloby a plesne. Okná boli renovované, opravené poškodené časti a napustené konzervačným a vonkajším prírodným náterom.

Prízemie pripravujeme ako byt, v ktorom bývali učitelia Koraušovci, a triedu z konca 19. a začiatku
20. stor. Učiteľský byt a trieda má novú drevenú podlahu, opravené steny a stropy. Vnútorný priestor
je výnimočný. Je prepojený kamennými stenami do výšky cca 2 m systémom kachľových pecí. Ich
oprava a sfunkčnenie bude vyžadovať nemalé finančné prostriedky.

Kamennú stenu v celom priestore označujú police. Žiaľ, pôvodné police sa zachovali iba v komore a zadnej technickej časti, preto sme použili nové policové dosky. Pod doskami smerom k podlahe sú na kamenných
stenách natiahnuté nové betónové omietky. Kamennú stenu sme v jej pôvodnej výške
"priznali" vo vstupnom priestore.

Budovu sme postupne natreli zvonku konzervačným náterom, ktorý zamedzí ďalšiemu chátraniu a ničivému pôsobeniu červotočov. Zo zakúpeného dreva boli vyrobené masívne brány a aspoň provizórne ohradený pozemok. Dvor bol celoplošne vyčistený od sutiny a vybudovaný nový kamenný chodník, drevené altánky na hospodársky dvor. Mláťačku, rajtar a ďalšie máme už prisľúbené. K bytu učiteľa vždy patril aj hospodársky dvor a malá záhradka.

Brvnište má bohatú históriu, je čo objavovať a obnovovať. Ešte sú pamätníci, ktorí spomínajú na pílu a mlyn na vodný pohon, výrobu papiera zo starých handár, výrobu súkna, tkanie domácich kobercov, ručnú výrobu šindľov, praslíc, vretien, rífových píšťal, pletenie košov a ďalšie.

Objavovanie a spoznávanie našej obce Brvnište má veľa priaznivcov, ale chýbajú nám výskumy potvrdzujúce našu históriu. Oslovili sme Archeologický ústav Slovenskej akadémie vied, Štátny archív v Považskej Bystrici, Bytči a v Žiline, aby sme získali hodnoverné informácie o príchode a pôvode prvých obyvateľov, o ich stopách, krokoch a presunoch. Požiadali sme o spoluprácu Vlastivedné múzeum v P. Bystrici. Pomaly sa rodí malá knižka o celej histórii a o každej významnej udalosti.

Postupne budeme v spolupráci s Múzeom školstva a pedagogiky a Vlastivedným múzeom v P. Bystrici zariaďovať vnútorné priestory. Tešíme sa na ďalšiu spoluprácu s občanmi Brvnišťa, na každú dobrú radu i materiálne pamiatky po našich starých otcoch a mamách.

V týchto pamiatkach chceme stelesniť múdrosť, dobrosrdečnosť, šikovnosť a majstrovstvo našich predkov, a tak sprístupniť ostatým spoznanie našej histórie a podnietiť hrdosť na talent, zručnosť a tvorivosť našich predkov, ale aj na ich predvídavosť a snahu podporiť vzdelanosť.

Naďalej sa naše úsilie sústreďuje na písanie projektov pre získanie finančných prostriedkov na ďalšiu etapu rekonštrukcie, zatiaľ neúspešne, predovšetkým z dôvodu, že spolok nie je vlastníkom budovy.

Dobrovoľníci a dobrovoľníčky v rámci verejno-prospešnej činnosti spolku postupne a nezištne obnovujú tradície našej obce z vlastných a darovaných finančných prostriedkov.

 

Zdroj:  Brvništské echonovinky, občasník Spolku ROTaRVaK n.o.