« Späť

Alzhaimer- život s postihnutým človekom, starostlivosť o takto chorého...7

Rodinní príslušníci, starajúc sa o chorého na Alzhaimera, sa často dostávajú do izolácie.

 V úprimnej snahe, čo najviac pomôcť svojmu chorému, sa vzdávajú svojich priateľov, koníčkov...

Ich život sa stáva jednotvárnym a únavným.

 Nechápu, že práve svojou unudenosťou, skrývanou zlosťou , rozčarovanéím zo života, ktorý žijú, robia svojmu chorému medvediu službu.

Osobná asistencia je na to, aby, v čase, keď sa niekto zodpovedný a overený stará o môjho chorého , som ja  mohol pookriať, venovať sa svojim záľubám, pospať si... zaplávať...

 

Ďalšou kapitolou je zdravotný stav rodinných príslušníkov starajúcich sa o Alzhaimerov. Oni, vidiac iba progresiu ochorenia u ich chorého, akoby si to aplikovali aj na seba a svoje bežné ochorenia... Ak majú teploty a kašľú soplia, hovoria, aj tak mi už nič nepomôže, načo poojdem k lekárovi....to, že môžu nakaziť svojho chorého na Alzhaimera vôbec nevnímajú. A to je zlé.

Taktiež vidiac iba progres choroby Alzhaimera, akoby neverili, že sa niečo ešte pre ich chorého dá viac robiť.

Stále sa oplatí niečo urobiť, ak sa zlepší kvalita, komfort života.  Ak sa eliminuje sebamenší stres, každá námaha za to stojí.

Keďže Alzhaimer je ochorenie mozgu, prečo nevyužiť Hyperbarickú komoru??? prečo neskúsiť viac okysličiť mozog???? Oxygenoterapia sa v kúpeľoch využíva, videla som u Magdušky pokroky počas 3 týždňov pobytu v kúpeľoch.

 Je potrebné využiť  všetko, čo lokalita a možnosti rodiny umožňujú využiť.

 

A teraz pár slov o osobnej asistencii na Slovensku.

Hodinová odmena je 2,62 € 

Osobnú asistenciu môže človek robiť  spolu až 12 rokov.  

Za tých 12 rokov nemá nárok na dovolenku, na stravné lístky, na nič.

Tak ťažká práca, fyzicky i psychicky neskutočne náročná a nemožnosť vypnúť na čas, ani si oddýchnuť... iba tak, že skončí s osobnou asistenciou... z 2,62€ sa nedá našetriť si na neplatené voľno, na regeneráciu síl, na dovolenku...

 Pýtala som sa, ako by sa to dalo pri dnešnej legislatíve oddýchnuť si osobným asistentom.... bolo povedané, že usporiadaním smien...., to znamená, že človek poruší všetky psychohygienické predpisy a bude robiť bez oddychu 7 dní v týždni aj cez víkendy, aby si na konci mesiaca " našetril" 8 dní voľna naraz??? 

 To je aké riešenie, ak padne polomŕtvy po týždni?

Ak ťahá 10 hodinovky, čo je maximálna denná možnosť platenej odľahčovacej služby...mal by robiť v týždni iba 4 dni a aj tak robí viac ako hociktorý radový zamestnanec ( 37,5 hodiny) ktorý má navyše dotovanú stravu....preplácanú dovolenku na zotavenie.

 Mali by sa striedať pri chorom minimálne dvaja osobní asistenti, aby pri chorobe jedného bola možná zastupiteľnosť....

 Chorý si veľmi ťažko zvyká na nového človeka...

 

Zdá sa mi, že by to chcelo zmenu legislatívy, zrovnoprávnenie statusu osobného asistenta na celý pracovný úväzok. Tak ako je to u zamestnancov ak je denná pracovná výmera nad 4 hodiny, aby bol garantovaný príspevok na stravu a abyčlovek mohol mať platenú dovolenku,pomerne za každý odpracovaný mesiac.

Kto nerobil osobnú asistenciu dementnému človeku, s ťažkosťou pochopí čo píšem, kto v rodine denno denne nemá po boku takto ťažko chorého, nech sa teší, že tomu zatiaľ tak nie je. 

Ale na slovensku je naozaj armáda takto ťažko chorých, a určite obrovský zástup osobných asistentovm ktorí nemajú fyzických ani psychických síl na lobing u zákonodarcov, aby sa zmenila k lepšiemu legislatíva v smere osobnej asistencie v prospech tých, ktorí sa venujú celodenne o chorých. Štát si neuvedomuje, čo vykonávajú tí ľudia, a o koľko menej štát stojí osobná asistencia oproti ústavom, kde je 24 hodinová starostlivoasť a platený personál.... s nákladmi niekoľko násobne vyššími ako sú na OA.. Kedy niekto tam hore pochopí, že sa šetrí zase na nesprávnom mieste?