Jirko bol statočný muž, ktorý ju nenechal ani noc s deťmi u otčima po tom, čo sa zoznámili na inzerát,  vzal  si ich k sebe. Zdedil domček jednoizbový, maličký ako zápalková škatuľka, po babičke, spoločne si ho upravovali, rozširovali, zaviedli vodu, odpad... Kvetka pracovala v novinovom stánku, aby sa Jiřík mohl hrať pri jej nohách pod pultom, a aby mohli byť stále spolu. Jiŕík nerozpráva. Má nádherné modré oči. Kvetka mu priväzovala rúčky a nôžky na trojkolku, aby mu rozpohybovala končatiny, aby sa zväčšil jeho obzor  a napriek tomu , že Jiříček bol vedený ako ležiaci pacient, naučila ho Kvetka chodiť i bicyklovať sa na trojkolke.

Tvrdá práca Kvetky a Jirku, chvíle s deťmi, plodmi zo záhrady... pocit,  že ju niekto má rád. Dlhé roky žili ako brat a sestra, lebo Jirko chápal, že po takej otrasnej minulosti je  Kvetke ťažko naskočiť na normálny život. Potom, keď si Kvetka uvedomila, že Jirko toho vydržal viac ako dosť, a že potrebuje aj on nehu a intimitu sa rozhodla, že je čas. Po 7 rokoch  manželstva sa narodil Honzík, a  5 rokov po tom aj okatá nádherná Miluška.

Jirko sa veľmi tešil,volal do pôrodnice a vedel že sa mu narodila zdravá dcérka.

Ráno ho 5 ročný Honzík našiel mŕtveho sedieť za stolom na záhrade...

Kvetka v čiernom, s bielym kočiarikom a dňovou Miluškou v ňom, šli vybavovať manželovi a ockovi pohreb.

...

Utiahnuť chorej Kvetke 4 deti, záhradu, hospodárstvo a domček bolo nemožné.

Deti boli a sú Kvetkinou prioritou, a preto predala domček a vzala deti tam, kde našla na inzerát bývanie. Požičali jej známi menšiu sumu, čo jej chýbala na 4 izbový byt v Mladej Boleslavi. Urobila si školu ako pedikérka a pracovala doma ako vládala, aby splatila pôžičku známym, mohla kúpiť nábytok a slušne s deťmi žiť. Jej podlomené zdravie neumožňovalo, aby sa o postihnutého Jiříka starala sama ďalej a podľahla tlaku úradov i okolia  a ako 10 ročného ho dala do ústavu, kde je dodnes. A ona sa dodnes  s tým nezmierila, že sa zriekla vlastného dieťaťa.

Potom sa najstaršia dcéra Kvetky Kvetka vydala do Nemecka, má tri deti.

 Osamelá Kvetka ( Miluška v škole, Honzík v práci, Kvetka sama doma ) často čítavala inzeráty a na jeden zareagovala. Rozčúlilo ju, že pán hľadá ženu na strávenie Silvestrovskej noci.  Zavolala mu, aby mu vytmavila, že ženy nie sú na jednu noc. On sa jej ospravedlnil , že to myslel dobre, a že jej to vysvetlí osobne. Stretli sa v cukrárni. On, vdovec, František,  7 rokov po smrti manželky chcel už niekam do spoločnosti a naozaj potreboval niekoho , aby nebol sám.  Po tomto vysvetlení nedorozumenia sa pár krát stretli, a Silvestra spolu strávili na Silvetrovskom plese . Stretávali sa raz u neho raz u nej,  spolu si čítali, rozprávali sa. Pili čajík. Bolo im spolu dobre. Boli si navzájom  dobrými priateľmi. Raz, keď šiel František na víkend  na chatu k synovi a neveste, pred odchodom podal Kvetke škatuľu s mobilom, že jej to dáva dopredu k jej narodeninám, ktoré bude mať Kvetka na budúci týždeň. Kvetka sľúbila Františkovi, že on bude prvý, komu z jej mobilu zavolá a nastavila si Františkovo číslo.

Kvetka uvažovala, že ich priateľstvo je už dosť dlhé a to čo medzi nimi vzniklo je hlboká dôvera, a uvažovala, že ak ju v pondelok František znovu pozve k nemu na čajík, že prijme aj jeho pozvanie , ( ktoré stále odmietala) ostať u neho pri všetkej počestnosti na noc, aby si spolu mohli dlhšie pohovoriť. V Duchu sa Kvetka tešila, ako sa František poteší, keď mu to povie. Predstavovala si svoje narodeniny s Františkom , Honzíkom a Miluškou.