« Späť

Niečo o uctievaní

Niečo o uctievaní
Všetci uctievame. Či si to uvedomujeme alebo nie, robíme to úplne všetci. Nemám na mysli iba to "worshipové" uctievanie, ktoré niektorí bláznivo milujú, iní zaryte odmietajú s argumentom, že ide o fanatizmus a neprirodzené postoje. Hovorím o uctievaní, ktoré vykovanávame stále. Pri každej činnosti. Uctievajú všetci bez rozdielu - veriaci i neveriaci. Uctievame svojim časom, rozhodnutiami kam vložíme svoje úsilie a peniaze. Uctievame aj svojimi postojmi a myšlienkami. 
 
Rozhodujúce pri uctievaní sú len dve veci - koho/čo uctievame a aký je náš pohľad na objekt uctievania. To prvé určuje nás samých, to druhé náš pohľad na svet. Nechcem hovoriť o falošných bohoch, ktorí sa nám núkajú a mnohí z nich sú na prvý pohľad "nevinní" - rodina, vzťah, prosperita, domácnosť. 
 
Rád by som ukázal, že ako novozákonní veriaci sme povolaní zmeniť svoj pohľad na uctievanie Boha. On je jediným, legitímnym a pravým objektom uctievania. On sám. Pretože stvorenie môže uctievať len Stvoriteľa. Sme určení pre uctievanie Stvoriteľa. To je jediná možná varianta. Ak sa minieme tomuto cieľu a v akejkoľvek podobe uctievame stvorenie, ostávame prázdni. Žiadna forma uctievania stvorenia nás nemôže naplniť. 
To podstatné sa však ukrýva v spôsobe akým uctievame a čo rozumieme pod týmto pojmom. Uctievanie nie je otrocká náboženská činnosť, ktorú si potrebujeme odkrútiť, vykonať a potom sa vrátiť do "normálneho" života. Boh Otec nevyžaduje uctievanie ako zamestnávateľ, ktorý požaduje povinne odpracovaných 8 hodín. 
 
Uctievanie je vzťah. Uctievanie je prejavom vzťahu. A jediným zmyslom vzťahu s Otcom je intimita. Intimita, z ktorej prirodzene vychádza život. Tak ako je výsledkom intimity muža a ženy nový život v podobe počatého dieťaťa, tak je úplne samozrejmým výsledkom nášho vzťahu život. Skutočný život, nie prežívanie, živorenie. Pravý život v plnosti, vo všetkej svojej kráse a nádhere, štastí a radosti, pre ktorú sme boli stvorení.
Uctievanie dáva život. Nie, že by sme si ho svojim uctievaním Boha vyprosili alebo si ho zaslúžili. Uvoľňuje sa každým slovom, každým rozhodnutím neodchádzať z Jeho prítomnosti. Byť v Jeho blízkosti je ako dážď, ktorý dopadá na vyschnuté polia. Všetko začína kvitnúť. Je to ako byť blízko vytúženej osoby. Všetko sa zrazu dá a život má zmysel. 
 
A Jeho prítomnosť chutí. Osviežuje, niekedy prekvapuje, šokuje, premieňa, napĺňa, dáva pocit neskutočného šťastia. Inokedy láme v kolenách, padám na tvár a plačem, som premožený Jeho dobrotou, múdrosťou, milotou. Nádoba, ktorá nájde svoj účel, je naplnená a preteká. 
Uctievanie nie je limitované modlitbou so zdvihnutými rukami a Jeho prítomnosť štyrmi stenami. Ježiš prináša skutočnú revolúciu, keď žene Samaritánke na jej teologické dišputy o chráme odpovedá, že praví ctitelia Otca ho budú chváliť v Duchu a pravde. Túžba po Milovanom a smäd po tom, aby bolo vyvýšený v mojom živote presahuje rozmer náboženstva. Žiadna filozofia ani systém nedokáže uctievanie pochopiť ani kategorizovať. Je škandálom, pretože bláznivo a bez rozmyslu dáva všetko. Nekalkuluje a nehľadá benefit. Láska je nezmerateľná, nevypočitaľná a všetko premáha. Často neponúka odpovede, ale aj tak rieši každú otázku. 
 
Som presvedčený, že Duch nás volá do uctievania, ktoré bude pohoršlivé. Nie samoúčelne. Nie nemorálne. Nie úmyslene neúctivé. Ale uctievanie, v ktorom sme ochotní stratiť všetko a pripravení získať celé kráľovstvo. Uctievanie, ktoré je hnané slepou láskou, nezadržateľnou túžbou, ktorá nemôže byť uhasená čiastkovými svojpomocnými riešeniami. Priestor, v ktorom je rozhodujúci jediný moment: stretne stvorenie svojho Stvoriteľa?
Komentáre
Prihláste sa pre pridanie komentára
škoda, že my tak veľmi obmedzujeme Boha, že sa často správame tak, že si myslíme, že tí ĺudia na pódiu majú kľúče od neba a pod. Tak veľmi sme obmedzili naše spoločné pravidelné zhromaždenia na pódiu a divákov (pasivitu) a pritom podľa toho čo viem o Novom zákone, oni také rozdelenie nepoznali...vďaka Peťo za tvoj pohľad a opúšťaniu toho náboženského chrámu "V ňom { Var.: ním.} žijeme, hýbeme sa a sme, ako to povedali aj niektorí vaši básnici: Veď sme jeho rodom. " SK 17,28
Odoslané 28.11.2013 7:20.
Ja by som sa chcel spýtať na terminologickú záležitosť. Aký je rozdiel medzi "uctievať" a "prejavovať úctu"?
Odoslané 28.11.2013 8:05.
No Peter Chovaňák, je to škoda... Presne vieme, kto má kľúče od nebeského kráľovstva v Novej Zmluve (nebrať ako dokument, brať ako zmluvu) až do druhého príchodu emoticon
Odoslané 28.11.2013 8:10 ako reakcia na Peter Chovaňák.
Moja zajtrajšie ranné stretnutie s Otcom už bude iné. Ďakujem!
Odoslané 28.11.2013 9:41.
A čo my, skôr narodení, ktorí nestojíme ani na pódiách, ani pod nimi, ale chodíme do obyčajných kostolov, stretávame sa nad sv.Písmom v domácnostiach a čítame si ho na spôsob Lectio divina, z času na čas sa potešíme aj mladistvým prejavom úcty na tých rôznych stretkách , ale akosi nám nepristane pri tých 7-8 krížikoch dvíhať ruky a vykrikovať anglické heslá...alebo pripútaní k invalidnému vozíku, kreslu alebo posteli
oslavujeme a uctievame Pána, lebo On je Cesta, Pravda a Život?
Myslím, že úcta je postoj srdca, nie vonkajšie prejavy. Píšem to so všetkou láskou a porozumením.
Odoslané 28.11.2013 11:03.
Nebudem písať veľa superlatívov, dávam zdieľať a odporúčať.
Odoslané 28.11.2013 12:47.
"Som presvedčený, že Duch nás volá do uctievania, ktoré bude pohoršlivé. "
Odoslané 28.11.2013 13:00.
Ježiš sa stretol s Nikodémom, ktorý bol pravdepodobne starší od neho čudné slová: "Keď sa nenarodíš znova... a Nikodém na to: "Ako sa môžem ešte raz narodiť? Nechápal...
Krst v Duchu Svätom, alebo znovuzrodenie... alebo neviem ako to ešte ináč nazvať ... je počiatkom chvál a uctievania.
Preto sa apoštol Pavol pýtal niektorých pokrstených... Aj ste prijali Svätého Ducha? A určite nemal na mysli birmovku... tak ako ju prežívajú birmovanci (ktorí možno po birmovke prestávajú chodiť do kostola). Apoštol Pavol položil ruky... a zmena bola stále viditeľná.
Žil som niekoľko rokov v kláštore, ale nikdy by som nebol povedal, že príde čas, keď na rannej modlitbe s Božím slovom budem tancovať sám v izbe a budem celým telom oslavovať Pána. Ráno o šiestej emoticon A nie driemkať si na modlitbe a trápiť sa s tým, že aké je to Božie slovo nudné.
Kto nezažil vyliatie Svätého Ducha vo svojom živote, povie, že som blázon, no kto vie o čom píšem iba potvrdí áno... Svätý Duch keď príde potešuje, rozjasá človeka, povzbudzuje, dáva odvahu, dáva množstvo darov. A On sa nikdy neunaví prichádzať.
Asi preto mnohí opovrhujú cirkvou, pretože v nej vidia veľa slabosti a hriechov a málo moci Božieho Ducha. Pred nedávnom som počul o jednom kňazovi, ktorí sa modlil za chorých a 60 vozičkárov sa postavilo z svojho vozíčka. Viete si predstaviť to jasanie Božieho ľudu... veď to isté, čo za Ježiša. Duchu Svätý zostup a osláv ešte viac meno Ježiš uprostred celej zeme. Amen emoticon
Odoslané 28.11.2013 13:42 ako reakcia na Anna Václavová.
Vďaka za blog! Všetko sa učíme..., preto duchovní vodcovia používajú slovo "rast", "cesta" a pod. Vždy je to proces, tvorenie a budovanie duše v Pánovi. Nič nám nepadne rovno do dlaní a zostane úžasné a veľkolepé... je potrebné nielen prijať ale aj uchovať a dať rásť tomu, čo do nás vložil Pán = naša ľudská námaha. Veta: "Apoštol Pavol položil ruky... a zmena bola stále viditeľná" - stále viditeľná zmena bude po čase rastu... nie len tak, z prijatia, ale z budovania v Duchu. Pre to je tu spoločenstvo... Vždy tu budú slabí aj nevedomí - oni nie sú "negatívnou skupinou" akýchsi "zaostalých", sú hľadajúci, sú na ceste viery a aj starší, ktorým je mnohé "neznáme" a nikdy také nepočuli, oni VŠETCI sú NAŠI bratia a sestry, a aj neveriaci ktorí ešte iba hľadajú PRAVDU... nezabudnime vziať aj tých, ktorí sú ešte len v detských topánočkách a ktorí potrebujú viac (našej pomoci) nie iba vloženie rúk. Ak položí Boh v človeku základy, posiela mu aj ľudí, ktorí ďalej na nich budujú a slúžia bratovi na pomoc a na ochranu toho, čo v ňom zasial Boh, aby to rástlo a množilo sa. nebude to rásť samo od seba... Viem však, že aj to robíte emoticon To je služba bratom a sestrám, aby rástli a aby bolo ovocie viery hojné u nich.

Rozdiel úcta a uctievanie - úcta je postoj srdca, ktorým človek pristupuje k iným ľuďom a k Bohu, je základom budovy viery v Boha. Uctievanie je činnosť prejavu úcty, ten výraz je mnohonásobné uctenie si Boha... v chválach, v speve žalmov a pod. a nepoužíva sa pre ľudí, aj ke´d ľuďom tiež vyjadrujeme úctu prejavom tejto - skutky, slová a pod.
Odoslané 28.11.2013 16:03.
Mária ... ja som písal o tomto: Sk 19: "1 Kým bol Apollo v Korinte, Pavol pochodil po horných krajoch a prišiel do Efezu. Tam našiel akýchsi učeníkov 2 a povedal im: „Dostali ste aj Ducha Svätého, keď ste uverili?" Oni mu odvetili: „Ani sme nepočuli, že je Duch Svätý." 3 On sa opýtal: „Ako ste teda boli pokrstení?" Oni odpovedali: „Jánovým krstom." 4 Pavol povedal: „Ján krstil krstom pokánia a hovoril ľudu, aby uverili v toho, ktorý prichádzal po ňom, to jest v Ježiša." 5 Keď to počuli, dali sa pokrstiť v mene Pána Ježiša. 6 A keď na nich Pavol vložil ruky, zostúpil na nich Duch Svätý; i hovorili jazykmi a prorokovali. 7 Spolu ich bolo asi dvanásť mužov. .... ten viditeľný znak bol to, že hneď hovorili jazykmi a prorokovali.
...... či azda ja nepatrím medzi duchovných vodcov o ktorých píšeš na začiatku emoticon emoticon emoticon
Odoslané 28.11.2013 16:16 ako reakcia na Mária Künzl.
Samo, že patríš emoticon Vďaka za verše Písma aj za tvoje názory emoticon
Odoslané 28.11.2013 16:41 ako reakcia na Marek Badida.
Ten príklad s Nikodémom je dobrý... Bol "starý", hovorí Písmo, a on prišiel za Ježišom a pýtal sa, mal záujem, a neodradilo ho, že Ježiš bol mladý... I keď to, že prišiel za ním "v noci" ho posúva troška ku zbabelosti... ale Nikodém bol múdry muž a vedel, čo robí... Vďaka, Marek emoticon
Odoslané 28.11.2013 16:45 ako reakcia na Marek Badida.
Veď to sú úžasné chvály, Irmuška emoticon Verím, že sa Bohu páčia práve tak emoticon
Odoslané 28.11.2013 16:47 ako reakcia na Mária-Irma Danieliszová.