Blog

« Späť

Vďačný... ehm, štvrtok? - Potrebujeme sa navzájom

"Ustavične sa radujte. A pri všetkom vzdávajte vďaky."
(1Sol 5, 16-18)

Učím sa. Inšpirovaná knihou Tisíc darov sa učím vzdávať vďaky - za všetky, aj malé pozornosti, ktorých denne dostávam za plné priehrštie... Všimnúť si. Pomenovať dar. Poďakovať. Aby neprešli pomimo. Aby mali možnosť formovať radostného ducha. Aby som neostala nevďačná. Aby som sa viac usmievala, a viac radosti rozdávala aj tým, ktorých budem stretávať...

Preto počítam. Hľadám dary od Nebeského Ocka a každému priradím číslo. Viem, že dostávam tisíc darov každý deň, ale nie každý si všimnem, nie každý zapíšem. Už som si ich zapísala tisíc a chcem si ich všimnúť ešte viac.

1691. Ovečka vo výklade

Z mojich tisíc darov:

1668. Slnko.
1669. Pokazený splachovač. A opravený splachovač. (Vďaka za uvedomenie si, akým darom sú pre nás niektoré samozrejmé veci. A vďaka, že nebol problém s opravou.)
1670. Poobedie s najdrahším vonku...
1675. Vďaka za "sestičku", ktorá ma tak ochotne a neúnavne zásobuje obrázkami ovečiek.
1677. Vďaka za myšlienky o odpúšťaní.
1681. Boží pokoj...

1666. Napájadlo v predzáhradke

1690. Hra tieňov

1681. Boží pokoj...

Už minule som písala o tom, že sa navzájom potrebujeme. Ja potrebujem priateľov, bratov, sestry, vás... a vy /oni /ony potrebujú mňa. Môžeme si pomáhať navzájom. Vo veciach, v ktorých nepomôže človek sám sebe. Nemôžeme byť sebestační. Nie je dobre človeku samému - a už vôbec nie, aby sa sám vyrovnával so svojimi problémami. Na to sme dostali blížnych, aby nám pomáhali / aby sme im pomáhali.

Práve tento týždeň som prežila pekný príklad takejto pomoci. 

Bola som z jednej veci veľmi nervózna. Vedela som, že nemám dôvod, ale moje telo si nechcelo dať povedať, a hoci som objektívne vedela, že sa nemám čoho báť, vnútri som bola celá roztrasená. Nepomáhali pokusy o autosugesciu, nepomáhala snaha odviesť pozornosť, nepomáhala modlitba.

A práve v tej chvíli sa mi ozvala kamarátka na FB (nemenovaná sociálna sieť). Najskôr som si myslela, že si vybrala nevhodný čas, keďže som bola práve na odchode. Ale kúsok času som jej ešte mohla venovať, a tak sme sa porozprávali. Priznala som sa jej so svojou ťažkosťou a ona mi na oplátku povedala o svojich podobných problémoch. Sľúbili sme si navzájom modlitbu. A priam v tej chvíli moja nervozita opadla. Niekedy stačí málo - záujem druhého človeka, jeho ochota pomôcť, modlitba.

"Modlite sa jeden za druhého..." 

Aj ja som hneď cestou mala niekoľko príležitostí predkladať v modlitbe Všemohúcemu problémy ľudí, ktorých som vonku stretala. Bol to krásny požehnaný čas. A ja viem, že zaň vďačím práve prítejto mojej "sestričke". Môžem azda predpokladať, že aj moje modlitby priniesli kúsok dobrého zase iným ľuďom.

Som vďačná za takúto možnosť vzájomne si pomáhať. Ďakujem za tento spôsob, ako byť dôležití jeden pre druhého. Za túto ukážku spoločenstva. Keď sme všetci navzájom prepletení a môžeme sa pričiniť o to, koľko dobrého sa dostane ľuďom, ktorých stretávame na svojich cestách životom.

Má to zmysel. Každý aj najmenší prejav záujmu má zmysel. Má zmysel nosiť ľudí vo svojom srdci. Má zmysel prinášať ich ťažkosti Bohu. A takisto má zmysel prosiť priateľov o podporu. Vďaka.

 

1685. Rozkvitnutá japonská čerešňa

1687. Fotky ružovej čerešne

Z mojich tisíc darov - pokračovanie:

1685. Rozkvitnutá japonská čerešňa, čo na nás mávala ružovými konármi cestou na plávanie.
1689. Na zastávke sme stretli susedu. Mala radosť zo stretnutia, a ja tiež.
1690. Hra tieňov.
1691. Ovce vo výklade.
1693. Dočítaná kniha. A nová kniha, ktorú čítam.
1697. Chlapec z domova (Jarko), ktorého som stretla v kostole. Vďaka za milosť stretnutia. Vďaka za modlitbu. Vďaka, že nám vkladáš do srdca ľudí... Aj keď neviem ako by som mu pomohla prakticky, môžem tu byť pre neho - môžem mu dať svoj záujem, svoju modlitbu, duchovnú podporu...
1698. Kvety na balkóne.

 

 

Všetkým vám želám radostné dni a veľa preveľa príležitostí na vďačnosť.
Letitia. 

 

PS: Ak chcete, pridajte sa k nám a môžete tiež počítať dary, ktoré každý deň dostávate... Život je šťastnejší, keď poznáme veci, za ktoré môžeme byť vďační.
Budem rada, ak sa podelíte aj s nami. Či už tu, alebo v komentároch na http://letitia-tiba.blogspot.sk/.

 

Rubrika bola inšpirovaná knihou Tisíc darov
a
stránkou jej autorky www.holyexperience.com.


Komentáre
Prihláste sa pre pridanie komentára
Krásne svedectvo o blížnychemoticon Vďaka, Evička! Aký jednoduchší by mohol byť náš život, keby sme sa troška obzreli oklo sebaemoticon Nie iba my,ako tu sme, ale vôbec, ľudia, ktorí sa stretajú alebo majú akýsi kontakt. Bolo by to krásne! Dúfam však, že nám je na povzbudenie a na podnet, aby sme vedeli, čo a ako môžeme urobiťemoticon V´daka za krásna blog!
Odoslané 26.4.2013 7:56.
HM. Presne s týmto úmyslom som sem pred rokom prišla,. "predvádzať"- ako ma niektorí obviňujú- som sa mohla hocikde inde, iba kresťanských možností je tu najmenej dvadsať.
Nerobilo mi dobre ospevovanie. Povedala som si, ako ma môže vychvaľovať niekto, kto ma nepozná a čo som to za kvietok.
Ale nerobil mi dobre ani náter. Som staršia, veľmi citlivá- doopatrovala som mamu,
pre dvoma rokmi mi odišla- nebuď smiešna!-zneli výčitky, predsa mala svojich 97. Ale ani veľké stádo mi nenahučí a ja nedokážnem poslúchnuť rozkaz- nemysli už na ňu. Potom, že píšem vykopávky....no áno, bola jedna doba, o ktorej bolo vhodné vydať svedectvo, pretože sa stane to čo v Británii- na školách sa už učí, že žiadne holocaust nebol. Takže o chvíľu nebol komunizmus. Psina je, že dinosaura nik nevidel, a boli.
Neviem zabudnúť na priateľov,ktorí odišli už do večnosti. Na kňazov, ktorí boli ku mne milí. Tak som citlivá. No a to sa dnes nenosí.
Rada som prispievala na Radosť a vďačnosť. No smútila som, ak tam okrem Evky a mňa nik nepísal. Akonáhle som stiahla chvost- príspevky pribúdali.
Tak som sa dala na modlenie. Už nebudem obťažovať, iba čítať a modliť sa. Pozdravujem Vás, sestry, bratia- a Ty, Pane náš a Nebeská Matka- žehnajte všetkých.
Odoslané 26.4.2013 10:33.
Vďaka za cenné vyznanie aj za komentár. Škoda, že nemôžeš vnímať, že sa nik nepretvaroval, keď ti mnohí z MK písali, že sa tešia tvojim príspevkom aj komentárom. Ja osobne som sa tiež nepretvarovala a je mi jedno, že ťa osobne nepoznám, lebo tu na MK sme virtuálna komunita a aj na takej je dôležité, ako medzi sebou komunikujeme, ak spolu vychádzame. Tu tiež medzi sebou tvoríme vzťahy, ktoré nie sú o nič menej skutočné, ako keby sme sa poznali osobneemoticon Sme tu v rôznom veku, postavení atď. na tom však nezáleží. Potrebujeme jeden druhého, aj tu, na MK. Dúfam, že si to rozmyslíš, a budeš písať, dokedy ti sily postačia a dúfam, že neuveríš klamu, čo ti nahovára ktosi v myšlienkach. Všetko, čo som ti kedy napísala som myslela úprimne a skutočne, si moja virtuálna-skutočná priateľka Irmuška! Takže píš a neblbni stále s tým "končením"! emoticon
Odoslané 26.4.2013 23:59 ako reakcia na Mária-Irma Danieliszová.
Marika, BINGO! Lepšie si to vyjadriť nemohla! A verím, že keď niekto úprimne vyznáva kresťanské hodnoty, nemôže páchať hriech falošnosti, ale ani upodozrievania.
Odoslané 27.4.2013 12:05 ako reakcia na Mária Künzl.
Pozerám, že mi prestali chodiť notifikácie komentárov. Ani som nevedela, že tu pribúdajú... Idem si prečítať, čo mi píšete.
Odoslané 27.4.2013 21:14.
Veru, je to tak. Potrebujeme sa navzájom. Aj tu.

Irmuška, prosím píš ďalej. Každé (tvoje) slovo je na povzbudenie. Často ani nezistíme, komu sme pomohli, až na večnosti.
Viem, že mnohí píšu nárazovo - raz za čas. Niektorí vôbec nepíšu, alebo píšu málo (aj ja mám obdobia, kedy píšem menej na stránku), ale verím, že aj pre nich sú naše písmenká na povzbudenie. Len musíme vytrvať, neprestať. Lebo delením sa o svoju vďačnosť môžeme pomôcť ďalším a ďalším, aby našli tento vzácny poklad.A samozrejme aj sebe navzájom - aby sme neustali, neprestali, neostali zaseknutí niekde v sebaľútosti.

Ďakujem za každého jedného z nás. A za každé slovo, ktoré hocikto z vás napíše. emoticon
Odoslané 27.4.2013 21:21 ako reakcia na Eva Baranovičová.
Ďakujem Anka, za teba a za vás všetky, teším sa z nášho spoločenstva a verím, modlím sa, aby ho Pán posvätil svojou láskouemoticon
Odoslané 18.5.2013 14:57 ako reakcia na Anna Václavová.
No ak upodozrievam, čo tu mám čo hľadať?A som aj falošná?
emoticon
Odoslané 18.5.2013 16:29 ako reakcia na Mária Künzl.
emoticon nie si! My sme? Či kto je? Už zasa nerozumiememoticon
Odoslané 18.5.2013 17:58 ako reakcia na Mária-Irma Danieliszová.
Ja by som chcela poďakovať Márii Künz za jej životné svedectvá a za jej posolstvo viery. Vo svete žije veľa Slovákov, máloktorý z nich však vie nás takýmto spôsobom povzbudiť a poučiť vo viere. Viete to na tejto stránke vyjadriť a napísať dobre. A pomáhate tak vytvárať a udržiavať naše kresťanské internetové spoločenstvo. Nech nás Boh pomáha naďalej všetkých zjednocovať a spájať.
Odoslané 18.5.2013 18:21 ako reakcia na Mária Künzl.