Malajzia má dlho povesť relatívne umiernenej krajiny s väčšinou moslimov. V istom zmysle si to zaslúži: v tejto juhovýchodnej ázijskej krajine s 36 miliónmi obyvateľov do značnej miery koexistujú a otvorene praktizujú početné skupiny rôznych vierovyznaní. Zároveň však prevažnú väčšinu nemoslimských bohoslužieb vykonávajú občania, ktorí nie sú etnickí Malajzijci. Pre samotných Malajzijcov v podstate neexistuje žiadna sloboda náboženstva. Malajzijská ústava definuje všetkých etnických Malajzijcov ako moslimov

Takže technicky vzaté, pre Malajca je takmer nemožné opustiť islam. A napriek tomu niektorí to urobia.  

„V podstate musím žiť dvojitý život,“ povedala „Deborah“, mladá malajská kresťanka. 

Výzvy zmeny

Deborah vyrastala ako moslimka a riadila sa tým, čo sa učila a čo sa od nej očakávalo. „Ale hlboko vo vnútri mala vždy pocit, že jej niečo chýba,“ povedala.  

Nikto ju nepresvedčil, aby zmenila svoje náboženstvo. Kresťanstvo skúmala sama a mala pocit, akoby „konečne nachádzala niečo, čo srdce hľadalo“. 

Duchovný otec v jej kostole pozná jej pôvod. Hoci jej prítomnosť je akceptovaná, nemohla byť pokrstená. 

„To je niečo, čo by som si osobne priala zažiť,“ povedala. „Ale môj právny status to komplikuje.“ 

Deborah sa tiež musí vyhýbať cirkevným aktivitám, ktoré vyžadujú, aby účastníci predložili svoj malajzijský občiansky preukaz, ktorý uvádza náboženské vyznanie osoby. Ukazovanie jej občianskeho preukazu v tejto súvislosti by bolo riskantné. 

Koniec koncov, otvorene vieru praktizujúci malajský kresťan by vynikal. Existuje malý počet prípadov, v ktorých malajzijskí moslimovia údajne získali právne uznanie za svoju konverziu na kresťanstvo. Tieto prípady sú však mimoriadne zriedkavými výnimkami. 

„Naučíte sa rozvažovať svoje slová, skrývať časti seba samého a neustále zvažovať riziká, o ktorých väčšina ľudí nikdy nemusí premýšľať,“ povedal „Lukas“, malajský konvertita na kresťanstvo, ktorý vyjadril hrdosť na obe časti svojej právne protichodnej dvojitej identity. „Nosím históriu, jazyk, kultúru a spomienky svojho ľudu a zároveň prijímam vieru, o ktorej som dospel k presvedčeniu, že je pravdivá.“ 

 

Zostávanie pod kontrolou

Aby sa Lukas ochránil, vyhýba sa miestnym kostolom a navštevuje bohoslužby „oveľa ďalej od domova“. Povedal, že možnosť vystavenia sa riziku je „najväčším tlakom“ a vysvetlil, že takéto vystavenie by „nebolo len spoločenskou hanbou“, ale mohlo by ovplyvniť aj jeho živobytie a rodinnú situáciu. 

Dodal, že existuje aj možnosť poslania do „centra morálnej rehabilitácie, kde by cieľom bolo priviesť ma späť k islamu“.  

Tresty za odpadlíctvo od viery sa v Malajzii líšia v závislosti od regiónu. Podľa existujúcich zákonov je však pre malajských konvertitov prakticky nemožné mať kresťanský sobáš alebo pohreb bez ohľadu na to, v ktorej časti krajiny žijú. 

Moslimovia tvoria 63,5 % celkovej populácie Malajzie, ktorá má duálny právny systém, a to občianskoprávne aj šaríjské súdnictvo – pričom šaría sa vzťahuje výlučne na moslimské obyvateľstvo.  

Kresťania, z ktorých väčšina sú etnickí Číňania alebo domorodí obyvatelia, tvoria takmer 10 % populácie.  

Pre etnických malajských kresťanov existujú nielen zákonné obmedzenia, ale aj možnosť odhalenia islamskými náboženskými autoritami. 

„Vždy, keď idem do kostola, mám strach, že ma niekto udá alebo že by to mohli zistiť úrady,“ povedala Deborah. „Tiež sa obávam, či by to mohlo ohroziť samotné spoločenstvo kostola, napríklad či by som čelili vyšetrovaniu alebo či by boli nútení prestať fungovať.“ 

Nútené zmiznutia 

Hoci malajskí kresťania majú oveľa ťažšiu situáciu, Deborah sa podelila o to, že „aj nemalajskí kresťania môžu čeliť vážnemu obťažovaniu a diskriminácii, najmä zo strany niektorých „svätejších“ malajských moslimov, ktorí veria, že byť kresťanom znamená ísť do pekla.“ Pozná niektorých nemalajských kresťanov, ktorí čelili tlaku, aby konvertovali na islam. 

Lukas povedal, že aj nemalajskí kresťania by mali byť opatrní, „kedy, kde a s kým diskutujú o otázkach viery“. Dodal, že aj bez zákonných obmedzení „môže nesprávny rozhovor s nesprávnou osobou vytvoriť problémy, ktoré sú úplne neúmerné tomu, čo bolo v skutočnosti povedané“. 

Napriek týmto okolnostiam sú správy o nábožensky motivovanom násilí voči kresťanom v Malajzii zriedkavé. Napriek tomu došlo k výraznej vlne nepriateľstva v januári 2010, keď bolo najmenej deväť kostolov vo viacerých regiónoch zasiahnutých kameňmi alebo zápalnými koktailmi. Tieto incidenty nasledovali po súdnom rozhodnutí , ktoré kresťanom umožnilo používať slovo „Alah“ v malajsky hovoriacich médiách.  

Medzi ďalšie významné incidenty patrí zmiznutie pastora a konvertitu Joshuu Hilmyho a jeho manželky 30. novembra 2016. Ministerstvo zahraničných vecí USA uviedlo, že pastor Hilmy sa stal terčom útokov kvôli svojmu konvertovaniu. Ani on, ani jeho manželka sa už viac neobjavili.  Ďalším pozoruhodným incidentom bol únos Raymonda Koha, prominentného malajzijského duchovného, 13. februára 2017 , ktorého násilne odviedla z jeho vozidla veľká skupina policajtov. Povrávalo sa, že jeho charitatívna organizácia sa snaží konvertovať ľudí na kresťanstvo.  

Dňa 5. novembra 2025 malajzijský Najvyšší súd rozhodol, že malajzijské úrady sú zodpovedné za zmiznutie pastora Koha, ktorého miesto pobytu je stále neznáme. 

Takéto rozhodnutie ukazuje aspoň určité obavy o riadny proces v Malajzii, jednej z najsilnejších demokracií juhovýchodnej Ázie. 

Zvýšená intolerancia

Zároveň si niektoré náboženské menšiny nemôžu nevšimnúť, že Malajzijská islamská strana, Parti Islam Se-Malaysia, v posledných rokoch získala na vplyve a v súčasnosti je najväčšou samostatnou stranou v malajzijskom parlamente. 

Navyše, predseda strany nedávno prehovoril o svojej túžbe obmedziť počet pozícií, ktoré by nemoslimovia mohli zastávať v malajzijskom parlamente. 

Deborah vyjadrila znepokojenie nad politickými hnutiami, ktoré sa snažia urobiť z jedného náboženstva „silnejšiu súčasť politiky a verejného života“.

Poukazuje na to, že Malajzia je už stáročia multináboženskou spoločnosťou, a obáva sa, že takýto trend by mohol spôsobiť, že jej krajina bude „menej tolerantná a menej umiernená, najmä voči náboženským menšinám a ľuďom, ktorí nezodpovedajú očakávanej náboženskej identite“. 

„Ťažko povedať, kam to smeruje,“ povedal Lukas. Jeho interakcie s inými malajskými kresťanmi, ktorí sú nútení žiť „dvojitý život“, naznačujú, že „zatiaľ čo niektoré časti spoločnosti sa stávajú otvorenejšími, iné sa vo svojich názoroch viac zakoreňujú.“ 

Deborah povedala, že si nemyslí, že väčšina malajských kresťanov sa nevyhnutne snaží opustiť Malajziu. Migrácia však zostáva dôvodom na zváženie pre etnických Malajcov, ktorí sa chcú oženiť ako kresťania alebo otvorene žiť svoju vieru inými spôsobmi. 

„Nechcem opustiť Malajziu len preto, že praktizujem iné náboženstvo,“ povedala. „Stále som Malajzijčanka... Nemyslím si, že by som mala opustiť svoju vlastnú krajinu len preto, že moja viera je iná.“ 

„Bolí ma už len pomyslenie na odchod,“ povedal Lukas. „Okolnosti ma možno nakoniec prinútia urobiť iné rozhodnutie.“ 

 

Zdroj prekladu a foto: International Christian Concern