Blog

« Späť

Byť učiteľom a žiakom

Byť učiteľom a žiakom

to nebolo nikdy ľahké, za žiadneho systému. Otec spomínal, ako museli spamäti recitovať modlitby a počítať v cudzom jazyku, potom v ďalšom a .... Maminka mala viac šťastia...v československej škole v Čechách sa naučila viacej slovenských pesničiek, ako vedia dnešné deti na Slovensku. Samozrejme ľudových.

A ja som mala taký fajn mix. Spočiatku nás učili sestričky, potom milý pán učiteľ, ktorý sa volal tak ako moja kamoška z Prešova....a potom sme nejako príliš často spievali o mieri a pionieroch, učiteľkou som sa chcela stať od siedmich rokov. Už vtedy som mala učiteľské spôsoby- ale decká z dvora ma rešpektovali a vraj som na nikoho nevrieskala a nikoho neudrela. To mi ostalo aj potom v reáli....Nevedela som pochopiť, prečo ma vyrazili z hudobnej školy- teraz ZUŠ, odbor hra na...., keď som iba hrala ruské pesničky na oslavu súdruha Chruščova....No a už vôbec nie, že ma nevzali študovať nemčinu a dejepis, a techniku hej...

Ale vyvŕbilo sa to a tou učkou som sa stala. Neviem, či mal niekto možnosť učiť od 1.ročníka ZŠ  až po asistenta na vysokej, ja som prešla piatimi typmi škôl. Najprv priemyslovka,  ZŠ, gympel,asistentka na VŠ, učilište, skončila som už ako dôchodkyňa na 1.stupni ZŠ.  Ale nie o tom je reč.

Reč je o tom, že ďakujem Pánovi, že hoci som smela len polovicu služobných rokov odpracovať v tejto profesii, mám radosť. Moje najstaršie žiačky majú 64 rokov, najmladší 14. A napriek dlhej, dvadsaťročnej prestávke som to smela zažiť, a trošilililinku ešte aj teraz. Reč je o tom, že neviem, čo sú zlí učitelia -myslím moji, a čo sú zlí žiaci.Tiež moíji. Viem len, čo sú prospechovo slabší a s odchýlkami v správaní. Ale zlí....nestretla som.

Tak je za čo ďakovať. Dnes sa zastavila malá skupinka s kytičkou minichryzantémok. Jej, to nie sú len cintorínske kvietky! Nevideli ma, ako tradične, 1.septembra v kostole. Ach, to by bolo kníh.....ale múdrejšie bude pomodliť sa za všetkých....aby raz pocítili, že nežili zbytočne a že Otec nám dáva nato, aby sme rozdávali ďalej.

 

 

Komentáre
Prihláste sa pre pridanie komentára
Nuž, čo sa tu nakomentuje, veď tým prešiel každý ....a možno niekto nespomína práve najlepšie na školu. Okrem včerajších žiakov s chryzantémkami som dnes dostala pekný pozdrav od pána riaditeľa a potom ešte ponuku, že keď budem mať cestu okolo, ......na kávu. Zrejme neodolám.
Odoslané 3.9.2013 17:13.
Pekne si to napísala, pekne ťa v tej veci viedol Pán, dobrý učiteľ/ka je nad zlato:o) Spomínam na moje a na gympli na učiteľov, bolo ich zopár, mužov. Ženy boli vo väčšine, najmladšia bola angličtinárka, učila nás aj dejepis, fešná, mladá, štíhla a s dlhými vlasmi, žiaci sa za ňou otáčali:o) najstaršou bola druhá angličtinárka, hovorila nám o Anglicku...aj o Amerike, výzorom azda veľmi neoslovila, bol tiež na nej vidno únavu... ale mala živý optimizmus a zaujala ma jej hodina:o) Mala som rada ruštinu, aj ke´d dostala príchuť čohosi...., rozprávky ruských autorov a ich omaľovánky, kúpené v vtedajšej "Sovietskej knihe" nenašli konkurenciu, maľovalo sa iba vodou:o) a na papieri vznikali farebné obrázky, nezabudnem na tie omaľovánky, ruské bájky, povinná matura z Ruštiny:o))) Mala som "takú" učiteľku na ZŠ, potom ďalšie, posledné boli sestry na zdravotke... Nemala som rada skúšanie:o) radšej som počúvala učivo, zemepisárka mala dobrú metódu, ako zaujať pozornosť... je zaujímavé, spomenúť si po toľkých rokoch, na školu bez kompjuterov, a plniace perá, na ľudí z komunizmu, ktorí vôbec neboli iní, ako tí terajší... len ten - izmus, a obyčajnosť života, to isté nebo nad nami, a minimálna konkurencia...
Kto vie, ako by som "zabodovala" u teba, Irmuška:o) Vďaka za blog, za pomyslené spomienky na školu... do ktorej som rada chodila:o)
Odoslané 3.9.2013 20:13.
Jej, až teraz som to tu našla. Škoda, že nechodia oznamy na každý nový blog v komunite, do ktorej som zapísaná... Alebo sa to dá niekde nastaviť, aby mi to chodilo?
Zatiaľ môžeme zaviesť dobrý zvyk, vždy napísať o novom blgou oznam na stránku RaV - odtiaľ chodia upozornenia.
Odoslané 5.9.2013 12:28.