Blog

« Späť

Boh a kapitalizmus

Boh a kapitalizmus

Zamyslenie katolíckeho bankára

 

Boh a kapitalizmus


Zamyslenie katolíckeho bankára

Rím, 5. február 2005 (Zenit.org). - Ako riadiť modernú ekonomiku podľa morálnych
princípov, to bola téma knihy vydanej v novembri 2005 v Taliansku. „Denaro e Paradiso:
L'Economia Globale e il Mondo Cattolico
" (Peniaze a raj: Svetová ekonomika a katolícky
svet“) je kniha vo forme rozhovoru s pánom Ettore Gotti Tedeschi, prezidentom talianskej
banky, patriacej medzi najväčšie európske banky, Banco Santander Central Hispano.

Gotti Tedeschi začína s vysvetlením pre autora a žurnalistu pána Rino Cammilleri, ako
je trhový systém, dokonca aj s jeho nedokonalosťami, najúčinnejší spôsob organizácie
ekonomiky na uspokojenie individuálnych potrieb. Rovnako trh zohráva dôležitú úlohu
v individuálnej iniciatíve a tvorivosti, ktoré umožňujú, aby boli zdroje využité efektívne.

Taliansky bankár vyslovuje svoj nesúhlas s príliš dotieravou vládnou úlohou v ekonomike,
tvrdiac, že v mnohých prípadoch blahobyt nevyhnutne vedie k mrhaniu a vyššiemu zdaneniu.

Súčasne uznáva, že zneužívanie a problémy, ako aj nerovnomerné rozdelenie bohatstva,
existujú na slobodnom trhoch. Individualizmus a egoizmus, zdroj mnohých z uvedených
problémov, je súčasťou ľudskej existencie. Čo je potrebné, tvrdí bankár, sú zákony, ktoré
zabránia zneužívaniu, ale bez potlačenia slobody, ktorá umožňuje fungovanie trhu.

Gotti Tedeschi poukazuje na to, že pokročilá, fungujúca ekonomika je často potrebná pre
pomoc chudobným. Ak je tovar vyrobený vo veľkých objemoch, jeho cena často klesá a stáva sa pre nich dostupnejším.

Individuálna zodpovednosť

Na otázku, či je trhová ekonomika vinná za vytváranie umelo vytvorených potrieb,
Gotti Tedeschi poznamenal, že v komplexnom svete sa rozdelenie medzi základnými
a nadbytočnými potrebami môže značne líšiť. Závisí taktiež od kultúry, prevládajúcej
morálky a stupňa technologického pokroku.

Bankár uznáva, že ľudia z bohatých krajín sú obklopení príležitosťami k nákupu produktov.
Kladie povinnosť skôr na spotrebiteľov ako na samotné trhy. Ekonomika nám dáva tento
tovar k dispozícií a je už len na jednotlivom spotrebiteľovi, aby rozlíšil medzi tým, čo je
nevyhnutné a čo nie.

K obvineniu, že trh vytvára bohatstvo na úkor tých, ktorí sú slabší alebo majú menej šťastia,
Gotti Tedeschi poukazuje na to, že keby trh nemal vytvárať bohatstvo pre efektívny systém,
žiadne peniaze by neumožnili ľuďom pomáhať druhým. Niekto, kto sa stane bohatým, má
možnosť pomôcť chudobnejším ľuďom a tento zmysel pre zodpovednosť je niečo, čo by sa
malo rozvíjať. Zmysel chudoby, o ktorej sa hovorí v evanjeliách, nie je absolútny nedostatok
materiálneho dobra, ale práve odlúčenie sa od neho.

Trvalé hodnoty

Hoci je Gotti Tedeschi silným obrancom slobodnéhotrhu, uznáva dôležitosť iných hodnôt.
Absolútna viera vo vedecký a technologický pokrok, poznamenáva, je druh nového
modlárstva. Boli by sme bohatší, špekuluje, ak by ľudstvo dosiahlo rovnaký duchovný pokrok, ako vo vede a technológii.

V oblasti ekonomiky taliansky bankár trvá na tom, že nejde o nič viac ako o neutrálny
inštrument. Hrozí však nebezpečenstvo, že zákonodarcovia sa nechajú zaslepiť pokušeniami vyplývajúcimi z túžby po moci alebo zisku, zabúdajúc pritom na to, že ekonomika má byť použitá pre dobro ľudstva.

Je preto dôležité, vždy mať na pamäti nadprirodzený rozmer ľudskej pprirodzenosti a presvedčenie, že naše životy majú konečný význam, nezávisiac na materiálnych faktoroch. Ak sa to dá dosiahnuť, môžeme vyriešiť problémy zneužívania ako využívanie alebo nátlak, ktoré sú výsledkom krátkozrakého individualizmu, ktorý zvolí skôr to, čo je výkonné, než to, čo je dobré v prospech človeka.

Gotti Tedeschi taktiež vysvetľuje, že katolicizmus je dôležité učenie v tom smere, že musíme
robiť naše rozhodnutia podľa správnej hierarchie hodnôt, dávajúc význam každému z našich
rozhodnutí. Pravdivé bohatstvo je to, ktoré je večné, to znamená spása, zatiaľ čo pozemské
dobro je len prostriedkom, nie však koncom. Ak sa naučíme túto lekciu, je možné vlastniť
materiálne bohatstvo bez toho, aby sme stratili našu pravú ľudskosť.

Čoskoro silikónové údolia?

Je tiež možné rozumieť ostatným prvkom kapitalizmu z katolíckeho hľadiska. Napríklad
technologický progres je vzácny, pretože nás oslobodzuje od únavy z práce. V snahe
zosúladiť ekonomickú aktivitu s morálkou, Gotti Tedeschi odporúča, aby sme uplatnili
rovnaké princípy, či už doma, v kostole alebo na pracovisku.

Bankár taktiež tvrdí, že nie je správne tvrdenie, že vďaka protestantizmu vznikol
kapitalizmus. Mnoho kláštorov - „Silicon valley“ - v zmenšenej mierke, podľa jeho
slov - zásadne prispievali kapitalizmu v neskorom stredoveku. Kláštory stoja za mnohými
technologickými objavmi, ktoré boli nevyhnutné pre štart priemyselnej éry. Taktiež
poukazuje na pôvod kapitalizmu, k jeho začiatkom, datujúc ich do trinásteho storočia
v Taliansku, teda ešte pred vzostupom protestantizmu.

Katolicizmus môže tiež veľmi prispieť k dnešnej svetovej ekonomike. Napríklad človeka
vníma ako cieľ sám o sebe, a to ako nástroj na zvyšovanie spotreby. Katolicizmus nám taktiež
pripomína, že ekonomika ako taká by sa nemala obmedzovať len na násobenie materiálnej
produkcie, ale namiesto toho by mala zobrať do úvahy všetky aspekty, zahŕňajúc duchovnú
ľudskú povahu, hovorí Gotti Tedeschi. Na dosiahnutie tohto cieľa musí byť kapitalizmus
ovplyvňovaný normami a morálnymi rozhodnutiami, ktoré nás môžu viesť pri rozhodovaní,
čo je dobré pre nás, ako bytosti stvorené z dvoch častí: tela a ducha.

V tomto zmysle je verzia kapitalizmu, ktorý vyhľadáva to, čo sa riadi „zákonmi džungle“, kde
egoizmus a zneužívanie dominujú, cudzia predstave katolicizmu, ako má byť zorganizované
fungovanie ekonomiky.

Sloboda voľby

Gotti Tedeschi tiež vysvetľuje, ako by sme mali chápať koncept slobody konania, ktorá je
dôležitou súčasťou kapitalizmu. Ľudská bytosť bola stvorená na Boží obraz a bola jej zverená
úloha pokračovať v Božom pláne na tomto svete. Skrz vtelenie Krista vidíme, ako ľudská práca získava spásny rozmer. Vykonávanie tejto ľudskej tvorivosti však vyžaduje slobodu
konať, ale nejde o bezcieľnu slobodu alebo slobodu vykonávanú bez zodpovednosti.

Katolícky kapitalizmus, pokračuje Tedeschi, nám umožňuje byť deťmi Boha a tvorcami
tým, že budeme používať prostriedky, ktoré máme dostupné a naše ľudské schopnosti. Toto
je pravdivý kapitál v kapitalizme, ktorý potom riadi činnosť materiálnych a finančných
prostriedkov, používaných na produkciu bohatstva. To, čo by bolo nemorálne, by bolo práve
nevytváranie možného bohatstva alebo prevrátenie správneho poradia prostriedkov a cieľov.

Čo Gotti Tedeschi odporúča, je ekonomika inšpirovaná kresťanskými hodnotami, ktoré
vyvyšujú ľudskú prirodzenosť a trvalé poslanie človeka, a ktorá je riadená ľuďmi, ktorí veria,
že ich životy majú trvalý význam.

Zdroj: Zenit, Preklad Rastislav Dluhý
ZE 05020502.

Komentáre
Prihláste sa pre pridanie komentára
Neviem sa úplne stotožniť s názorom, že kláštory boli ,ako by "kláštory prispievali k stredovekému kapitalizmu".Ano boli to ostrovy velkého duchovna i vedeckej progresie .Ale kláštory sa prvom rade orientovali k duchovnu ,ale aj podpore socialne slabších .Nie v jednej komunite je zmienka , že mnisi chodili ošetrovať bezmocných , či socialne odkázaných, teda venovali sa charite , tak ako to robia podnes napríklad Milosrdný Bratia u nás na Zátiší v BA.

Tu mi vzniká rozpor , lebo zriadenie Kapitalizmu vo svojom egoponímaní sa neskláňa ku núdznym ,ale k akumulácií majetkov, akcií a ožobračovaniu ludí v socialnej sfére.Teda ide o antisociálne zriadenie vzdialené od idee Kresťanstva na hony.
Odoslané 12.2.2012 11:53.
Páči sa mi encyklika Rerum novarum http://www.kbs.sk/?cid=1117030953. Tam pápež Lev XVIII. ukazuje na rozdiel medzi socializmom a kapitalizmom. Ani jeden systém nie je dokonalý, avšak Pápež Lev XVIII. ktorý jednoznačne odsúdil socializmus, kapitalizmus v encyklike podobným spôsobom neodsúdil. Odsudzuje len bezuzdný kapitalizmus. Záleží čo rozumieme pod pojmom kapitalizmus. Ak máme na mysli právo človeka na nadobudnutie, zveľadenie a znásobenie súkromného vlastníctva - kapitálu, tak to nie je nič zlé. Je to jedno zo základných ľudských práv. Encyklika o tom jasne a pozitívne hovorí.

Bankár, ktorého článok som uverejnil jasne hovorí, že vlastniť nejaké prostriedky, alebo kapitál je aj záväzkom pomoci druhým. Tým jasne hovorí o cieli kapitálu.

Kláštory, o ktorých sa zmieňuje boli okrem toho, že boli centrami duchovnej obnovy, aj centrami intelektuálneho pokroku a technického vývoja, ktoré boli predpokladom priemyselnej revolúcie. V tomto zmysle napomohli "kapitalizmu."

Dnes je veľa takých "kapitalistov," ktorí sa delia s núdznymi o svoje výnosy. Na svete sú také spoločnosti podnikateľov, ktoré pomáhajú kde sa len dá. Kresťanská organizácia LEGATUS je jedným z príkladom.

Srdečne pozdravujem a ďakujem za váš pohľad.

P.S. http://www.legatusmagazine.org/?p=5812
Odoslané 12.2.2012 14:02 ako reakcia na Tibor Osuský.
Neodsudzujem ľudí, ktorí svojou šikovnosťou a vynaliezavosťou dosiahli bohatstvo. Chyba je v tom, že sa stanú egoistami, vykorisťovateľmi, neľudskými a riadia sa zákonmi džungle. Stotožňujem sa s myšlienkami tohto bankára. Človek by nemal zabudnúť, že bohatstvo mu nedáva právo byť neľudským, a napriek bohatstvu by mal dodržať základné kresťanské princípy.
Odoslané 13.2.2012 19:13.