Týmto článkom chcem poukázať na to aký je vzťah kresťana k humoru. Chcem napísať trošku nespoznanú časť...
Ktosi múdry raz povedal: "Kto hovorí pravdu nezomrie na chorobu." No pravda sa povedať musí, Ak sa k pravde pridá láskavý humor tak aj dotyčný prijme. Veď aj králi mali svojich šašov. Šašovia boli ľudia ktorí mohli povedať kráľovi pravdu a čo si oňom myslí.. Kráľ ktorý nemal šaša sa zvyčajne stál šašom. A preto aj Boh dopustí na nás" ťažkú minútu pravdy o sebe( dosť pri tom používa svoj dar humor.. či už vo sviatosti pokánia v eucharistii ... Nechce aby sme sa nestali šašami pred inými ľuďmi. Boh je Kráľ ktorý pozná cenu šaša.
Chcem napísať 2 príhody ktoré sa stali:
1.Knaz
Jeden kňaz mal výročie svojej vysviacky a tak mal omšu v kostole vo svojej rodnej obci. Mal aj sviatočnú kázeň. Po omši šiel na nádvorie a šli mu ľudia gratulovať a každý mu poblahoželal ešte mu aj kázeň pochválil až na jedného človeka ktorý povedal pánu farárovi že: " kázeň bola o ničom že sa mohol aj lepšie pripraviť". a zase sa vrátil do radu a čakal dokým ďaľší ľudia pogratulujú. A on zase, že: " kázeň bola o ničom že sa mohol aj lepšie pripraviť" a opäť sa dostal do radu a opäť mu to zopakoval. Potom gratulácie skončili a pán farár sa pýtal kostolníka na toho človeka. Kostolník mávol rukou a povedal: To je miestny blázon a on ľúbi zopakovať to čo sa rozprávajú ľudia v kostole....
Idiot
Jeden rehoľník mi povedal príbeh zo svojej mladosti. V 50 rokoch 20 storočia boli internovaní rehoľníci a rehoľníčky do sústreďovacích táboroch. Po nich boli rozdelení na podradné práci či na poli. Tento rehoľník sa dostal za kuriča do jedného kaštieľa ktorí slúžil ako domov pre mentálne postihné deti. a pomocný personál tvorili rádové sestry A tak ňay slúžieval omše v tomto kaštieli nielen sestrám ale aj deťom. No dozvedeli sa otom nejaký komunisti a chceli spraviť osvetu "o škodlivosti viery" Keď prišiel predseda komisie sa hned sa opýtal jedného postihnutého chlapca aby mu povedal že kto chodí na omše Chlapec povedal chodíme všetci okrem idiotov.....