aj mne je luto ze ho niet. Ale ak ho niekedy najdem rada sa podelim. A mozno ma niekto predbehne a sam prerozprava vyvoj charizm. hnutia v katolickej Cirkvi. :-) Vobec sa neurazim. :-) Nezalezi na tom kto to tu prida ale ze to tu bude.

dokonca som sa v tom clanku docitala ze to prve vyliatie Ducha ktorym sa zacalo charizmaticke hnutie sa malo zacat povodne v RKC stacilo posluchnut vyzvu vtedajsieho papeza, ktoru vsak nikto neposluchol, a tak sa to zacalo u protestantov a odtial to prislo k nam. Bola tam kopa krasnych veci, skoda ze to uz nemam. :-(

Ten vtip s tými františkánmi, no čistý rehot som pustil z neho. Veľmi dobrý vtip.

Môžme to, Veronika, spískať obidve. Moje informáci sú také, že to skutočne "spustili" v praxi americkí protestanti. A tam máš okrem baptistov a metodistov cirkví koľko nechceš. Preto som bola prekvapená, keď mi dal okolo r. 1970 môj vtedajší duchovný otec, jezuita, strojom klepaný samizdat ( to boli knihy, klepané na stroji a rozmnožované na liehových kopírkach).práve o tomto hnutí. Bola som prekvapená, že sú aj katolícki, hľadala som práve cestu zaradiť sa v cirkvi. Bolo to sympatické,ale u nás za komunizmu stranou a vládou nie trpené. Na niekoľko podujatí som sa dostala, všetky v Čechách, Slováci tomu ešte nedôverovali. Páčilo sa mi uvažovanie o tom, že Duch sv. pôsobí aj dnes a my ho
dosť zanedbávame a modlíme sa iba na birmovke a na začiatku škol. roku Veni, sancte spiritus.....Dvíhanie rúk mi nevadilo, lebo to mali aj fokolári, poľské oázy,
čo ma trochu miatlo, bolo to "hovorenie v jazykoch", pretože apoštoli hovorili v rečiach zrozumiteľných ľudu....My, Parti, Médi, Elamčania...Sk 2,9.. Pavol však spomína aj tlmočenie z týchto jazykov....nuž, ja som zažila to, že niekto bľabotal a iný to prekladal akoby kázeň....Aj niekoľko uzdravení som "videla", bohužiaľ, o tom, že to bolo z eufórie a niekto potom opár dní bol v pôvodnom stave, sa už nehovorilo. .....Keďže my, sekulárne sestry, môžmebyť aj v jednom z hnutí, zujímala sa veľmi jedna staršia sestra o toto charizmazické hnutie. Mojim duchovným otcom sa stal dp. rektor seminára. Pýtala som sa. o ktorých cheš vedieť? Ja: samozrejme, o katolíckom. On sa usmial a povedal: no ja ich mám v seminári sedmorakých ! Išla som teda za otcom biskupom, už zosnulým a povedal, že nemá nič proti nim, ale ozaj treba vážne skúmať, či ide o pravovernú vec,lebo nie všetko je pravé, čo sa pod týmto pojmom predkladá...
Veľmi nepríjemná vec sa stala okolo r. 1985 v Tatrách. Tatry majú aj tak málo stálych farníkov, väčšinou ju tvoria rekreanti a pacienti, starí obyvatelia sútam už máloktorí, výstavbu v Tatrách začali až podnikatelia a tí majú iné záujmy. Predtým čo najviac ľudí, bývajúcich v Tatrách, hnali z ekologických dôvodov do Popradu. Tatranskému farárovi prišla početná skupina oznámiť, že sa z farnosti chcú uvoľniť, majú vlastného kňaza a teda aj vlasné sv. omše v súkromných bytoch a na chatách, že chcú viac žiť podľa evanjelia ako obyčajní kresťania....Pán farár zosmutnel, povedal, že predsa sú skupiny, ktoré fungujú a neodchádzajú z farností...Nepomohlo. Išli do toho početní lekári, zdarvotníci, organista s početnou rodinou... kostol, vtedyešte starý v St.Smokovci začal zívať prázdnotou. No a potom to začalo. Začali varovať pred koncom sveta , uzatvárali sa na chátách, odkiaľ jeden člen mohol ísť po potraviny a iní nesmeli priestor opustiť, okná mali zakryté dekami....(niečo podobné, ako v tých nedávnych varovaniach, čo tu cirkulovali na jar a bola zmienka aj tu.) Vydržali to asi tri mesiace, ale do farnosti a jej života sa vrátil málokto. Medzitým prišla náboženská sloboda.... Myslím, že treba vyhľadať stránku www.rozmer.sk,to je fundovaný časopis nielen o hnutiach, ale aj sektách. Vychádza v tlačenej podobe 3-4 x ročne, pôvodne to bol mesačník.
Ale najlepšie veci dávajú aj na internet. Napríklad úplne bezchybné sú charizmatické konferencie (katolícke) v Brne,ktoré zväčša sprevádza známy P. Vojtech Kodet, OCD. Karmelitán. Veľmi dôkladne to skúmajú otcovia jezuiti. Nuž toľko zmojej strany.

charizmaticke hnutie je od Pana ale nanestastie stali a stavaju sa taketo zle veci. Je to velmi tragicke, ja sama poznam par prikladov ked charizmatici porobili vela zla, aj ked nevedomky, To vsak neznamena ze musime odpisat cele charizmaticke hnutie. Vidim ze vy ho neodpisujete, ale snad pre tych ktori kvoli negativnym skusenostiam s charizmatikmi, charizmaticke hnutie odpisali. To by bola obrovska chyba. Viete co, myslim ze mam doma jednu super knihu od Richarda Rohra kde rozobera charizmu jazykov, a myslim ze aj brat Efraim, zakladatel komunity blahoslavenstiev, napisal nieco o tejto charizme. Niekedy to tu prepisam ako dva samostatne blogy.

Ď! Aj ja som dala na blog tip na stránku, kde sa dá nájsť viac. Ale prepíš, veď sú to potrebné veci, lebo starí ľudia to mladým nevedia vysvetliť, kňazi môžu ísť do extrémov- priamy sympatizant alebo zavrhujúci- a nie každý rád surfuje komplikovane. OK., teším sa!

Prepisem, prepisem, :-)

Je zaujímavé, ako ste prešli od oblečenia k charizmatickému hnutiu :-)
Podelím sa aj ja zo svojou skúsenosťou. Niekoľko rokov som chodila do charizmatických skupín a na konferencie a hodnotím toto obdobie ako vysoko pozitívne. Hoc na samom zaciatku bola nedovera, a to prave kvoli udalostiam ktore opisuje Maria. Ale rozhodla som sa pochybnost prekonat a nelutujem. Napr. som sa tam naučila jedno.... byť prirodzená vo vyjadrovaní sa vo vzťahu k Bohu a k ľuďom. Mala som s tým problémy a vidím stále, že ľudia su plni zabran a predsudkov. Krasne na celom bolo to, ze som pochopila, ze moja prirodzenost je dar od Boha a preto je normalne chvalit Boha tak, ako citim a ako je to mne prirodzene. Ak som to necitila, tak som nezdvihala ruky, neopakovala vsetko po druhych, nie, to prave charizmaticke hnutie neučí. Kazdy ma byt taky ako to citi. Niekomu staci stat pokojne a v ucte bez vonkajsich prejavov, niekto citi ze by sa od radosti roztancoval, zdvihal ruky, tlieskal...... sloboda, to je najuzasnejsia vec a sem patri aj sloboda prejavu. Preto ja osobne sa nepohorsujem ani neposudzujem chovanie inych. Chodila som do Lisieux, kde sa kazdorocne konali akcie a mali charizmaticky charakter a tam som mohla prezit aj ine kultury a ich spontanne prejavy a bolo to velmi oslobodzujuce, hlavne pre mna, ktora si vzdy myslela, ze objat niekoho je zle, hoc som kolkokrat citila, ze by som to chcela urobit. Takze pre mna je charizmaticke hnutie o slobode, preciteni a prijati sameho seba, prejaveni pocitov k objektu mojej lasky.......... bez strachu a vycitiek.
A dalsia velmi silna skusenost - zazila som uzdravenie na konferencii, mala som problem na psychickej urovni, nevedela som sa vyrovnat a prijat jednu situaciu, trvalo to uz 5 rokov, nepomahali ani terapie...... a na tej konferencii som takisto nemala ziadne ocakavania, som clovek dost "racionalne" zalozeny a o zazraky nie su mojou "oblubenou" temou. Ale som si povedala ze ked som uz tam, preco neskusit - a prisiel sok..... v jednom okamziku som bola po 5 rokoch oslobodena od trapenia a dodnes, po 18 rokoch sa to uz nevratilo a ja z toho zazitku cerpam cely zivot.

Ku charizmatizmu by som povedal, že je to aj nebezpečné, nakoľko už som počul aj také prípady, že dostali vnuknutia od Zlého a nerozoznali to o Božích. Napokon skončili zle. Potom po ďalšie, to vkladanie rúk a modlenie sa takto za niekoho a uzdravovanie, je taktiež vraj dosť nebezpečné. U mnohých charizmy navyše zvádzajú silno ku pýche.

Myslím, že je to u ortodoxných vierovyznaní, videla som také šatky u Grékov. No to nie je až také podstatné. Veď dôležité je dôstojné (jednoduché a pekné) oblečenie a postoj srdca a mysle... A naša móda u mladých - jednoducho je to o tom, ako spájame život viery so životom na ulici. No to sa musia naučiť (od nás?) a príklady nie sú... moralizovanie nie je výchovou, a trendy školy a ulice sú také.

Veľmi správne.Musíme my "skoršie" narodení sa tiež obliekať primerane k veku, ak chceme niečo u mladých kritizovať, preto je vhodné ak sa nám pozdáva, že ešte som nie až tak staršia, pozrieť sa na dátum narodenia v občianskom preukaze. (xixi)

Komunisti zabili Boha. Demokrati zabili následne morálku. Čo nám teda ostalo? Spoločnosť bez Boha a bez morálky. Čo by sme teda ešte chceli akože?

ano Mirko, je to pravda ze je to aj nebezpecne. Ja osobne hoc mam charizmatikov rada, nedovolila by som nikomu okrem knaza aby kladol na mna ruky.
Ale aj napriek vsetkemu je charizmaticke hnutie Bozie dielo. Ale to ty vies. :-)

Joj, ty si už všeličo pozažívala, ako ťa tak čítam...

práve tým sa to "povoľovanie" v obliekaní začalo, že Boh sa nepohoršuje. Boh je iný, ako si myslíme my, nebude sa pohoršovať nad oblečením, no celé písmo je plné symbolov o úcte a o zmysle "tuniky" alebo "plášťa", ktorý okrem toho, že je kusom odevu, ukazuje postoj človeka. Napr. hosť na svadobnej hostine, ktorý prišiel "bez rúcha", vyhodili ho von... alebo posvätné rúcho kňaza... ktorý sa stretá s Bohom pri oltári... alebo svadobní hostia na hostine u Pána... neviem, za čo považujeme sv.omšu dnes. Za hostinu na svatbe alebo za nejakú záležitosť, na ktorú stačí ísť tak, ako práve som... a bez prípravy, lebo ten odev ukazuje viac ako len telo...

Ahoj Veronika, myslím, že by sme sa konečne mohli prestať urážať, no nie je to ľahké. páve čítam "V škole otcov púšte" od Márie Ancily, kde je to super vysvetlené: jedná sa o neresť ješitnosti, či márnej slávy, al. márnivosti, kedy sa jednotlivec uráža za veci, ktoré nikto nemyslel ako prostriedok urážky. V tom momente, keď sa človek"uráža", odchádza od Ducha sv.! A už je len sám so svojou neresťou, ktorá mu nabalí hnev a iné sestričky nerestičky:0)

Čo nám ostalo? SLOBODA. No je treba vziať si tú skutočnú slobodu, ktorá z nás nespraví otrokov niečoho iného z tých "dovolených" vecí, o ktorých hovorí sv.Pavol. Všetko je dovolené, no nie všetko sa sluší... nie všetko je nám na spásu. Myslím, že teraz sme na vysokej škole zodpovednosti za svoje skutky, myšlienky a slová. Nikdy predtým som si neuvedomovala (asi pre tie zákazy) vlastnú zodpovednosť tak, ako teraz. Teraz sa mi zdá, ako by sme mohli skutočne všetko. A my, veriaci, musíme mať tej zodpovednosti viac... Máme už dávno vedieť myslieť, milovať a konať podľa Krista. A teraz vieme, že nikto z nás nebude spasený sám - ale nesie či ťahá so sebou množstvo bratov a sestier. A myslím že každý vie, aký duch vanie, ak niekoho uráža...o Panne Márii už ani nehovorím. Odkedy som to na nete zažila, modlím sa k Nej ešte vrúcnejšie, ako predtým. A Ona, prosí za nás všetkých, vôbec sa nehneá, lebo nás miluje ako aj Syn ježiš.

Koho urážam?