Môj blogový príspevok pre Spoločenstvo Ladislava Hanusa

Prečo vôbec publikujem tento blogový príspevok?

Tento blogový príspevok je mojím študijným zadaním, ktoré som dostala ako frekventantka 2. online formačno-akademického kurzu Spoločenstva Ladislava Hanusa v tomto školskom roku 2021/2022. Mojou úlohou je napísať svoj postoj k nejakej aktuálnej téme z verejného života. Vybrala som si tému závislých vzťahov s romantickým podtextom, o ktorej sa v mojom okolí ani v médiách vôbec nehovorí. Pôvodne som chcela napísať príspevok na citlivú tému manželskej nevery, ktorá medializovaná je, ale nakoniec som si vybrala tému, ktorá je oveľa menej viditeľná a diskutovaná.

Je toto spoločensky aktuálna téma? Som presvedčená, že áno, pretože poodkrýva spôsob, akým sa niektorí z nás správajú k neznámym ľuďom opačného pohlavia vo svojom okolí. Možno toto nie je taká horúca téma, akou je dnes vojna na Ukrajine, ale verím, že pri téme závislých vzťahoch ide o aktuálny spoločenský jav, ktorý je už dlhú dobu súčasťou nášho sociálneho a kultúrneho prostredia na Slovensku.

Osobne si myslím, že to nie je len špecifikum Slovenska. Týmto spôsobom sa správajú najmä dospievajúci a dospelí muži v celej Európe. Lokalitou, kde som najčastejšie takýto typ správania sa mužov voči ženám mohla sledovať, je Bratislava, pretože v tomto meste žijem, ale tiež som mala príležitosť vidieť ho u niekoľkých mužov v severnom Maďarsku, vo Francúzsku a z rozprávania viem o prípade rovnakého správania mladého muža z Anglicka.

Vznik a existenciu emocionálne-závislých romantických vzťahov ja sama pozorujem od svojich osemnástich rokov. Do veľkej miery si tento typ vzťahov všímam preto, že som viac krát vo svojom živote ja sama bola ich nedobrovoľnou účastníčkou.

Čo sú to emocionálne-závislé romantické vzťahy?

Môj otec zvykol hovoriť, že niektorí muži sú „ z Drážďan“ a iní „z Berouna“. Muži z Berouna si ženu berú za manželku, ale muži z Drážďan ženu len dráždia, balia, zvádzajú, flirtujú s ňou, a nakoniec pred záväzkom s ňou utečú. V tomto článku budem hovoriť o „mužoch z Drážďan“.

Emocionálne-závislé romantické vzťahy sú typom odcudzených vzťahov medzi mužmi a ženami. Je to vlastne druh dlhodobého zvádzania druhej osoby bez vážneho záujmu o skutočný vzťah s ňou. Ja takéto vzťahy definujem ako manipulátorský postoj s erotickým podtextom k cudzej osobe opačného pohlavia, ktorú nepoznáme až tak dobre, ale pritom sa s ňou v určitých sociálnych prostrediach pravidelne stretávame.

Ide o opakované, teda pravidelné formálne stretnutia, počas ktorých si k neznámej osobe začíname vytvárať neformálny vzťah. Prítomnosť tohto človeka nás niečím priťahuje alebo provokuje, a preto na ňu reagujeme veľmi špecifickým spôsobom. Keď sa ocitne v našej blízkej prítomnosti, vysielame k nej neverbálne signály záujmu o romantickú väzbu s ňou. Áno, ide o tvrdý flirt s jednoduchým posolstvom: „Chcem ťa!“ Ako samozvaní zvodcovia musíme mať vnútornú istotu, že pre vybranú ženu sme dostatočne príťažliví.

Postoj tela, výraz očí (bez vyslovenia jediného slova) signalizuje náš záujem o druhú osobu. Vždy, keď sa s ňou opäť stretneme, neverbálne signály svojho záujmu o ňu opakujeme, až napokon táto osoba dospeje k presvedčeniu, že o ňu máme romantický záujem. Má to však háčik, my sa na túto osobu síce prenikavo pozeráme, nápadne okolo nej prechádzame a nakláňame sa k nej celým svojim telom, svojimi ramenami a svojím trupom, ale nikdy ju z vlastného záujmu neoslovíme, nikdy ju nikam nepozveme, nikdy s ňou netrávime čas mimo formálnych stretnutí, a ak sme s ňou nútení verbálne komunikovať, charakter rozhovoru udržujeme vždy len na formálnej rovine nášho stretnutia.

O akých formálnych stretnutiach hovorím?

Môže to byť stretnutie vyučujúceho so študentami v triede, stretnutie animátora s hosťami v priestoroch hotela, stretnutie miništrantov s veriacimi počas omše v kostole. Takýto vyučujúci počas výkladu látky vysiela opakovane počas svojich hodín neverbálne signály očami a postojom tela smerom k študentkám, ktoré považuje za potenciálne sexuálne partnerky. Pozor, nehovorím o sympatii, hovorím o zámernej manipulácii učiteľa s emóciami a náklonnosťou študentiek v triede. Rovnakým spôsobom môže komunikovať so svojimi zverencami animátor v hoteli alebo facilitátor na tréningu (školení) prvého alebo tretieho sektora. Takýto tréner alebo animátor si prisadne, prehodí zopár zdvorilých fráz, usmeje sa, nakloní sa, zadíva sa a zase ide preč. A že to nie je bežný spôsob zdvorilostnej komunikácie, to vie len on a tie zainteresované ženy, v ktorých jeho prítomnosť a správanie vzbudzuje prudké romantické pocity.

Možno to znie neuveriteľne, ale rovnako môže zvádzať prítomné ženy na omši aj mladý celebrujúci miništrant. Ako? Z miništrantskej stoličky uhrančivým pohľadom hypnotizuje bezbrannú obeť v kostolnej lodi. On pozerá na ňu, ona naňho, a len títo dvaja ľudia vedia, že sa niečo deje. Je to taktika vytrvalého zízania. V kostole by musel byť veľmi ostražitý pozorovateľ, aby si všimol charakter správania flirtujúceho miništranta. Popisujem tie prípady, keď takéto správanie vychádza z motivácie muža. V prvých laviciach kostola je možné nájsť aj mladé flirtujúce dievčatá, ale túto situáciu teraz nepopisujem.

No miništrant to môže urobiť aj inak: Veľavýznamne zmyselným pohľadom bombarduje prichádzajúce dievča v momente, keď mu podáva sväté prijímanie. On povie: „Telo Kristovo“, ona odpovie: „Amen“ a len vzájomný pohľad očí prezrádza, že tu ide o niečo iné ako o lásku ku Kristovi. Toto je taktika hĺbkového ponoru krátkym pohľadom do očí. Pozor, keď sa skončí omša, miništrant sa tvári, že sa nič nestalo, a že dotyčnú ženu nepozná.

Prečo si niekto k sebe druhú osobu pripútava emocionálne-závislou romantickou väzbou?

Som presvedčená, že ide o určitý typ autoerotizmu. Takýto typ muža si týmto správaním sa k ženám dokazuje, že oňho stále opačné pohlavie prejavuje romantický záujem. Hrá sa na „princa školy“ ako v americkej teenegerskej komédii. Keď vstúpi takýto muž do prostredia triedy, haly, jedálne alebo kostola, tak chce mať istotu, že doňho sú všetky prítomné mladé ženy zaľúbené, a vtedy sa cíti dobre. Keby takýto muž nemal psychologickú a emočnú prevahu nad všetkými prítomnými ženami, ktoré považuje sa eroticky zaujímavé, mal by pocit, že zlyhal. Základom tohto postoja je túžba po moci a ovládnutí inej ľudskej bytosti v oblasti jej citov.

Kto sa môže stať obeťou emocionálne-závislého romantického vzťahu?

Ľahkou korisťou pre takýchto citových predátorov sú dievčatá a ženy, ktoré majú v živote nejaký emočný deficit alebo nenaplnené citové potreby. Nemajú manžela, snúbenca ani frajera, nemajú silné väzby s okruhom svojej rozšírenej rodiny, nemajú dobrých priateľov alebo stálych kamarátov, ktorí by pre ne tvorili bezpečnostnú sieť. Ženy s redukovanými sociálnymi väzbami vo svojom okolí sú osamelé, a práve preto sú výbornou návnadou pre takýto typ manipátorských mužov.

Čo motivuje takýchto mužov vytvoriť si s druhou osobou vzťah založený na emocionálne-závislej romantickej väzbe?

V niektorých prípadoch kontakt takýchto mužov so ženami vo svojom okolí končí nemanželským pomerom, pričom je jasné, že mužovi nejde o žiaden vážny vzťah, ale iba o sex. V takomto prípade už ide o sexuálne-závislé vzťahy, a tie jasne spadajú do problematiky promiskuity (smilstvo, cudzoložstvo).

V prípade, že si muž nemôže dovoliť sexuálnu aféru, lebo by tým ohrozil svoju pracovnú pozíciu učiteľa, animátora, trénera alebo dobrú povesť miništranta, tak sa uchyľuje k náhradnému typu emocionálne-závislých romantických vzťahov, ktoré mu aspoň čiastočne saturujú jeho emocionálne potreby. Môže takto konať s odôvodnením: „Aj ja mám právo sa zabávať s husičkami, veď som ešte mladý.“ Alebo sám seba presviedča: „Aj ony to chcú.“ Alebo si svoje správanie ospravedlňuje s argumentom: „Veď som s nimi nespal.“

Rolu tu tiež hrá fakt, že celá vec sa odohráva na neverbálnej úrovni v určitých priestoroch a v určitom čase, takže takýto zvodca si môže myslieť, že jeho obete sa nemajú ako brániť a nikto iný mu na to nepríde. Teda to má dovolené, lebo žiadne sankcie za takéto správanie mu nehrozia.

Ak takýto muž zvádza veriace dievčatá, tak má ešte jednu prekážku, a tou je cudnosť, zdržanlivá výchova a sebaúcta takýchto žien, ktorá im bráni začať si sexuálny pomer s učiteľom, animátorom alebo miništrantom. Pre takéto ženy je aj dnes predstava slobodného materstva veľkou hanbou, a požívanie antikoncepcie veľký hriech a otravovanie vlastného tela. Tieto ženy sa chcú vydať, nie stať sa milenkami.

Je normálne vypestovať si s druhou osobou vzťah emocionálne-závislej romantickej väzby?

Jeden vysokoškolský učiteľ mi kedysi povedal, že všetci muži sú promiskuitní, ale ženy tomu robia stopku, lebo môžu otehotnieť. Hovoril o všeobecne rozšírenom sklone mužov. Je to, čo je všeobecne rozšírené, zároveň normálne? Ja si myslím, že nie.

Emočne-závislý romantický vzťah medzi mužom a ženou je od normy dobrých mravov na hony vzdialený. Vieme to na základe dôsledkov, aké má takéto konanie muža na život a zdravie zasiahnutých žien. Muž, ktorý sa takto voči ženám správa, s pravdepodobnosťou 90 na 10 má svoju stálu partnerku, ale dievčatá, ktoré on neverbálnym spôsobom zvádza, to samozrejme nevedia, pretože ho osobne nepoznajú. Ak sú jeho obete nezadané (single), môžu žiť v nádeji, že dotyčný ich skôr alebo neskôr osloví a niekam ich pozve. Môžu dúfať, že s ním v budúcnosti budú mať oficiálny romantický vzťah. To je dôvod, prečo o tom nehovoria a prečo takéhoto učiteľa alebo miništranta neudajú jeho nadriadeným.

Z tejto ženskej túžby po romantickom vzťahu je živené celé emocionálne vydieranie parazitujúceho muža. On, keďže vo valnej väčšine prípadov je už „dlhé roky šťastne zadaný“, samozrejme o žiadnu vážnu známosť s takýmito „husičkami“ nemá záujem. Zamilované dievčatá čakajú teda na vzťah, ktorý sa nikdy nezrealizuje. Investujú svoju energiu, čas a myšlienky do fantasmagórie. Ak ide u ženy o silnú emocionálne-závislú romantickú väzbu, môže to u nej viesť k psychosomatickým následkom. Opýtajte sa na názor psychológov alebo psychiatrov. Zo psychologického hľadiska ide o patopsychologickú emočnú väzbu medzi predátorom a jeho obeťou.

Takéto správanie nie je normálne ani z hľadiska katolíckej viery. Ježiš v Evanjeliu podľa Matúša povedal: „Každý, kto na ženu hľadí žiadostivo, už s ňou scudzoložil vo svojom srdci.“ (Mt 5, 28) Ježiš tu nehovorí, či ide o jeden pohľad alebo veľa opakovaných pohľadov, či ide o cudziu ženu alebo o vlastnú manželku, ale odsudzuje mužskú chlipnosť (sexuálnu žiadostivosť) ako závažný hriech, ktorý stotožňuje s cudzoložstvom. Teda pri emocionálne-závislých romantických vzťahoch ide o mužskú chlipnosť (nadržanosť), ktorú zvádzané ženy alebo dievčatá nesprávne vyhodnotia ako potenciálny záujem muža o vzťah s nimi. A tento omyl v úsudku žien využívajú títo emoční vampíri na psychologickú a emočnú kontrolu žien.

Problémom emocionálne-závislých romantických vzťahoch je ich samotná podstata. Zo strany muža je to vlastne klamstvo, podvod vo vzťahu ku zvádzanej žene a manipulácia s jej dôverou a vierou pod zámienkou romantického záujmu o ňu. Myslím si, že vytváranie si a dlhodobé udržiavanie takýchto väzieb so ženami je z hľadiska kresťanskej morálky ťažký hriech, nie ľahký hriech, lebo je to vzťah postavený na zámerne klamlivom dojme. Ak je takýto muž navyše zadaný (a vo väčšine prípadov naozaj je), tak je to ešte aj citová nevera voči stálej partnerke.

Ako sa môže obeť oslobodiť z vleku emocionálne-závislej romantickej väzby?

Jednou z ciest, ako sa oslobodiť spod vplyvu manipulátora, je verbálna konfrontácia ženy s mužom s cieľom zistiť jeho záujem o skutočný romantický vzťah s ňou. Uvediem príklad:

Študentka príde počas konzultačných hodín do pracovne vyučujúceho a spýta sa ho: „Ste zadaný?“

Vyučujúci jej odpovie: „Spýtajte sa inak.“ Študentka hovorí: „Prečo nemáte obrúčku?“

On odpovie: „Do roka ju budem mať.“

Čo znamená takáto odpoveď? Študentka, ktorá trištvrte roka bojuje s emočnou väzbou voči vyučujúcemu, môže vyhodnotiť jeho slová spôsobom, že o ňu nepriamo prejavil záujem a má naňho teda počkať ešte rok, čo je samozrejme hlúposť. Indíciou, ktorá študentke môže napovedať, že vyučujúci s ňou nehrá čistú hru, je fakt, že jej na prvú otázku nechcel priamo odpovedať.

Keď priama verbálna konfrontácia manipulátora k ničomu nevedie, ako v tomto prípade, je dobré s takýmto mužom úplne prerušiť kontakt. Je to ťažké hlavne vtedy, keď je vyučovanie s ním v plnom prúde, a koniec semestra je ešte ďaleko.

Priama konfrontácia s manipulátorom môže však dopadnúť aj inak. Uvediem druhý príklad:

Žena príde po omši do sakristie za miništrantom a upozorní ho: „Počas omše si ma balil. Prečo si to robil?“

On sa tvári ako starý kocúr, teda na jeho neverbálnej komunikácii k žene badať, že ju z videnia pozná a nie je prekvapený jej obvinením. On odpovie: „Ja som ťa nebalil.“

Slovo proti slovu, ona hovorí jedno, on druhé. Pri takejto odpovedi je žene celkom jasný postoj miništranta. Priama verbálna konfrontáciu najlepšie ženám ukáže, aký úmysel má s nimi takýto muž.

Druhým krokom, pokiaľ je to možné, je obmedzenie priameho kontaktu. Pokiaľ ide o učiteľa, je dobré prestať k nemu chodiť na hodiny alebo aspoň obmedziť akýkoľvek iný kontakt (emaily, sociálne siete...). Pokiaľ ide o kontakt s facilitátorom na tréningu, treba si odpovedať na otázku, či chcem takýto tréning dokončiť. Ak je to možné, treba sa s ním stýkať čo najmenej. Pokiaľ ide o kontakt s miništrantom na omši, odporúčam nájsť si iný kostol a chodiť na iné omše, ak je to fyzicky možné.

Zvádzaná žena, ak je veriaca, má ešte jednu možnosť, ako zmeniť vzniknutú situáciu. Môže sa za dotyčného manipulátora modliť modlitbu oslobodenia, ktorú formuloval exorcista Elias Vella v knihe Ježiš, môj uzdravovateľ (2002). Táto modlitba bola pôvodne formulovaná ako modlitba prepustenia zosnulých, teda bola pôvodne určená pre pozostalých, ktorých chodili navštevovať ich mŕtvi príbuzní zo záhrobia a rušili ich v spánku. Ja som si túto modlitbu prispôsobila, a modlila som sa ju s úmyslom oslobodenia sa od emocionálne-závislej romantickej väzby voči jednému človeku. Boh moju modlitbu vypočul, a tento človek ma prestal zvádzať.

Modlitba oslobodenia od emocionálne-závislej romantickej väzby znie takto:

„Pane daj, aby mi tento človek oddnes spôsoboval iba pokoj. Môj Pane, nech boli pocity a postoje tohto človeka vo chvíľach jeho života, keď sa konfrontoval so mnou, akékoľvek, uzdrav tieto chvíle, odpútaj ma od neho a pretni akékoľvek negatívne putá, ktoré ma k nemu viažu. Pane, teraz prichádzam namiesto tohto človeka pred Teba a v jeho mene Ťa chcem poprosiť o odpustenie hriechov za všetko, za čo Ťa mal odprosiť on, ale neurobil to. Z lásky k tomuto človeku ako Tvojmu stvoreniu Ťa, Pane, prosím, vzhliadni k nemu a odpusti mu. Daj, nech ho zahalí Tvoje dokonalé svetlo, a nech mi oddnes spôsobuje iba pokoj. Pane, teraz Ti odovzdávam Tohto človeka do Tvojich rúk, prosím Ťa, postaraj sa o všetko.“

Ako klasifikovať emocionálne-závislé romantické vzťahy z hľadiska katolíckeho katechizmu?

Katechizmus katolíckej cirkvi (2002) v druhom oddiely, druhej kapitole a šiestom článku klasifikuje niekoľko priestupkov voči 6. prikázaniu: „Nescudzoložíš“. Vymenujem ich: Chlipnosť (luxuria), onánia (masturbácia), smilstvo (fornicatio), pornografia, prostitúcia, znásilnenie (stuprum), homosexuálna aktivita, cudzoložstvo, rozvod, krvismilstvo (incestus) a voľný zväzok (voľná láska). Som si istá, že do tejto klasifikácie sexuálnych prečinov patrí aj emocionálne-závislý romantický vzťah, pretože rovnako ako vyššie vymenované sexuálne delikty je aj emočne-závislá romantická väzba ťažký hriech pre manipulátora, ktorý si takúto väzbu k inej ľudskej bytosti vytvára.

Čo manipulátora motivuje k takémuto správaniu – nejaká psychologická alebo psychiatrická diagnóza alebo frustrácia – to teraz ponechávam nezodpovedané. Za takéhoto človeka by sa veriaci mali modliť, pretože je v ťažkom hriechu, a ak si tento hriech bude ospravedlňovať, teda ho nevyzná a neoľutuje, a napokon v ňom zomrie, môže si zatratiť dušu.

Predpokladám, že emocionálne-závislé romantické vzťahy môžu existovať aj v obrátenom garde, keď je manipulátorkou žena a obeťou muž, ale asi nemajú úplne rovnaký priebeh. Takýto typ ženy opisuje Janko Jesenský vo svojej poviedke Oľga publikovanej v zbierke poviedok Maškarný ples (1971). Tento druh obráteného garde opisovať nechcem, lebo s ním nemám dostatočnú skúsenosť.