« Späť

Ráno bez pastiera

Ráno bez pastiera

Boli ako ovce bez pastiera

Aj moja láska potrebuje dve ramená na objatie biedy sveta. Slovo a skutok. Učiť sa a uzdravovať. Uzdravenie tela niekedy býva zvestovateľom a predchodcom uzdravenia duše. Potrebujeme súcitné srdce a dobre vidiace oči, vidiace ďalej a hlbšie. Pohybujeme sa medzi zástupmi dobre živenými a predsa hladujúcimi, moderne oblečenými a predsa hanobne obnaženými, vzdelanými a predsa tak nemúdrymi, zmorenými a roztratenými, ako ovce bez pastiera.  

 

Moje ovce počúvajú môj hlas, hovorí Pán; ja ich poznám a ony idú za mnou.

Mk 6,30-34 Apoštoli sa zišli k Ježišovi a porozprávali mu všetko, čo robili a učili. On im povedal: „Poďte vy sami do ústrania na pusté miesto a trochu si odpočiňte.“ Lebo stále prichádzalo a odchádzalo mnoho ľudí a nemali sa kedy ani najesť. Odišli teda loďou na pusté miesto do samoty.

Ale videli ich odchádzať a mnohí sa dovtípili, kam. Pešo sa ta zbehli zo všetkých miest a predstihli ich.

Keď vystúpil a videl veľký zástup, zľutoval sa nad nimi, lebo boli ako ovce bez pastiera. A začal ich učiť mnohým veciam.

 

Mt 9,36  Keď videl zástupy, zľutoval sa nad nimi, lebo boli zmorené a sklesnuté ako ovce bez pastiera.

 

 

Obr. : google