« Späť

Premena srdca

Premena srdca

Osobné svedectvo

Nie sú to len Rómovia, ktorých často nedokážeme prijať do srdca kvôli predsudkom, pýche, absencii lásky.

Ako dieťa som prijala ako spolusediacu v školskej lavici rómku, s ktorou sme spolu  odchádzali zo školy a ona ma často vyprevádzala domov. Dovtedy, kým nezačali útoky mojich blízkych (rodiny i susedov, rodinných priateľov) že páchnem... V škole nás učiteľka popresádzala a tým sa môj kontakt s rómami končil. Ako som rástla, tak som viac a viac bola ovplyvňovaná  vo svojom negatívnom vzťahu k rómom. Veľmi som sa tým nezaťažovala, lebo mi to pripadalo, že je to prirodzené, aj keď často to nechápem, verila som, že keď dospejem, to pochopím,  a budem mať k tomu svoj jasný postoj. Nastal ten čas, ale ešte pod vplyvom rôznych vonkajších okolností, sa môj odpor v intenzite odporu voči rómom ešte stupňoval. 

 

Musím sa priznať, že ma k opačnému postoju priviedol Pán Boh pred 19 rokmi, cez moju vnučku. Pri primičnej omši jedného nášho kňaza, som opatrovala 3 deti našich katechystov. Pri tom prvom dieťatku,  v kočíku,  som sa rozplývala, že aké to je úžasné, nádherné dievčatko, ale hneď prišla myšlienka, že moja vnučka bola krajšia. Potom som sa zadívala na dvoch šantiacich, radostných – chlapčeka a dievčatko a sama som si odpovedala, že ak chcem byť spravodlivá,  musím uznať, že všetky tieto tri deti sú krajšie ako moja vnučka, a ako argument som si dodala, že veď aj ich rodičia oplývajú väčšou fyzickou krásou, ako môj syn a nevesta (prirodzene ani to nebola úplná  skutočnosť, len myšlienky, ktoré ma presviedčali o tom, že moja vnučka by nemala byť najkrajšia na svete, potrebovali argument, aby som ostala spravodlivá.) S týmto zážitkom som sa zverila  svojej novej  priateľke, starej mame týchto detí, ktorá poznala moje „rasistické postoje“. Jej odpoveď: „Ale Anka, veď tie dve staršie deti sú rómčatá. Keďže dcéra zo zdravotných dôvodov nemohla mať deti, adoptovali najprv chlapčeka, a potom aby nebol sám, aj dievčatko. No, a potom  po dvoch rokoch sa im narodilo vlastné.“ Nevedela som zo seba vydať hlásku. Ešte viac ma ale zasiahlo pokračovanie mojej priateľky: A môj zať je tiež róm. To si fakt, nevedela? Nie, a keby mi to povedal niekto iný,  ani neuverím. Tak krásny, decentný, inteligentný, múdry muž –  róm? A je to tak! A toto ma vyliečilo z rasizmu.

Obdobné niečo malo pokračovanie aj tu,  na Mojej komunite. Administrátor Štefan Hrbček, s charizmou úžasnej trpezlivosti, láskavosti, ochoty, múdrosti, nadhľadu, tolerantnosti ma naplnil s vrúcnym vzťahom k nemu.  Poznala som jeho aktivity a vôbec ma neprekvapovali, ale naopak som z nich veľmi šťastná. Cítim to tak, ako by niekto za mňa vykonával takú činnosť, ktorá je odčinením za moje vlastné hriechy rasizmu – nelásky k blížnym. Zrazu by som chcela vykričať do celého sveta: „Ľudia, milujte všetkých svojich blížnych z celého srdca, obetavo, v plnosti, bez ohľadu na farbu pleti, na rasu!“

Už je to skoro mesiac, čo som ochorela na ťažkú chrípku (pri mojom stave po 8 zápaloch pľúc a astme, to bol  kritický stav.) Uvedomila som si, že je to v čase pokánia. Napriek tomu vznikla vo mne otázka: „Prečo?“ Utešovala som sa, že Pán, ak to bude Jeho vôľa, mi dá odpoveď.  Nemusela som dlho čakať a zdá sa, že jednu už mám.

Ostala som zoslabnutá po tých množstvách dusenia a horúčkach. Viac času som okrem modlitieb, venovala televízii. Mám len digitálnu izbovú TV  anténu. Od istého času som nemala TV stanicu Lux, sledovala som ju cez počítač. Pred vzkriesením som sa horšie cítila a večer som  nemohla ísť na obrady. Začala som skúšať inštalovať nové stanice. Podarilo sa to, čo predtým sa nedarilo, naskočila mi stanica Lux aj so zvukom. Radosť prevýšila očakávanie vysielania obradov na TV stanici Noe, lebo Lux je stanica, kde je všetko „pre mňa“... a sedieť pri notbooku v mojom súčasnom stave je pre mňa veľmi zaťažujúce.

A je to tu! Dnes ráno  som si  tiež zapla TV Lux. „A bóóóm!“  Repríza z r. 2012:  „D.p. Štefan Hrbček so svojimi „vyvolenými“ zo Starej Ľubovne“.  Bola som nesmierne šťastná, že som mohla nahliadnuť do života rómov zhromaždených okolo otca Štefana. A i keď  si viem predstaviť náročnosť týchto aktivít, ja som sa cítila odľahčená pocitom lásky,  radosti a z vďačnosti z tohto svedectva.

Ďakujem Pánu Bohu za trpezlivosť, ktorú mi preukazuje, že nič nenechá nedozreté v mojom živote, že mi nastavuje zrkadlo, kde poznávam svoju slabosť, aby som sa včas dokázala obrátiť a konať v prospech rozvoja úcty, spravodlivosti a lásky k blížnym.

Obrázky: - Moja komunita – Farnosť Stará Ľubovňa

              - Google

Komentáre
Prihláste sa pre pridanie komentára
Vďaka, Anička, že si nám dala nahliadnuť do Tvojho srdca, že Rómov berieš ako svojich bratov a sestry. Teším sa s Tebou za túto premenu...emoticon))
Moja dcérka robila diplomovú prácu na tému diskriminácie menšín a vybrala si práve Rómsku menšinu. Keďže mi ju dala k nahliadnutiu, uvedomila som si, aké predsudky mávame voči nim, a naozaj mi to otvorilo oči. Tak, ako aj spomínaný film od kňaza M. Kuffu: Všetky moje deti. Treba si naozaj uvedomiť, ako by sme chceli, aby sa ku nám správal okolitý svet, keby my sami sme sa narodili ako ľudia tmavšej pleti. Aj oni majú svoje potreby, svoje sny, ale hlavne: majú dušu a srdce...
Odoslané 22.4.2014 11:41.