Skutočný príbeh
Klobúk
Pôrod prebehol bez komplikácií, až na jeden krátky otras, ktorý spôsobil pán primár, ktorý jemu vlastným humorom, oznamoval mamičke: „Pani, povedzte svojej dcére, že som ju videl nahú sa kúpať. Vydesená mamička sa začervenala a pobúrene komentovala túto udalosť: „Myslela som si, že keď sa vydá, potom, keď bude mať svoje dieťa, sa zmení. Ale lákanie kúpať sa v rieke nahá, mysliac si, že ju nikto nemôže vidieť, je asi silnejšie ako ostýchavosť.“ Pán primár doplnil svoju pôvodnú informáciu: „Ak bude mať 18 rokov“. Prišla úľava (najstaršia dcéra už mala 22 rokov) a radosť z narodenej dcérky sa ešte znásobila. I keď bola ôsma v poradí, celá rodina bola v stave veľkého radostného očakávania. Najstarší syn pobehal s radostnou správou celú rodinu, susedov, lekárov, obchody, ospevujúc aká je jeho sestrička krásna a aký má nádherný hlas, aký ešte nikto nemohol počuť. Oteckova radosť sa znásobovala nádejou, že mamička (podľa tvrdenia okolia) môže po pôrode vyzdravieť.
Rakovina – jej dôsledky nenechali na seba dlho čakať. Pri posteli mamičky stojí nestrážené 2 ročné dievčatko, chce jej podať svoju hračku, naťahuje k nej ruky a pýta sa na posteľ k mamičke. Ona z posledných síl naťahuje ruky, pomocou ktorej sa dievčatku podarí k nej vyliezť do sladkého pritúlenia sprevádzaného bozkami radosti. Táto rozkošná chvíľa netrvá dlho, lebo ju objaví o 19 rokov staršia sestra a tá chráni mamičku pred vyčerpaním. Oči dievčatka zosmutnejú, ale ako by chápala, poslúchne a ide sa hrať do piesku. Cestou zbadá na dosah nestrážený sestrin klobúk a kabelku - rozhodne sa zahrať na „sestru“. V kabelke objaví krém, namaže sa ním, (ujde sa aj vlasom) a nasadí si klobúk. V kabelke nie sú peniaze, nahradí ich kamienkami, a nakupuje mlieko (vodu) a múku (piesok). Prichádza s nimi k sestre v nádeji na pochvalu, že ako jej pasuje klobúk a vďačnosť za nákup. Nasledovalo sklamanie z reakcie sestry, ktorá s plačom strhla jej klobúk z hlavy, vysypala obsah kabelky do smetného koša a jej hlavu umyla šampónom v sprievode nevľúdnych výčitiek za zničenie nového klobúka aj kabelky. Útechu išla hľadať k mamičkinej posteli. Načahovala sa za jej rukou, ale mamičkina ruka bola bezvládna. Zrazu bola obkolesená s plačúcimi členmi rodiny. Nechápala, že ten zničený klobúk môže vyvolať toľko nešťastia. Nakoniec ju susedka zobrala so sebou a snažila sa ju utešiť.
Domov sa vrátila, až keď mamička už ticho ležala v ozdobnej truhle v strede izby. Nechápala, prečo je okolo nej toľko ľudí a všetci sú smutní. Vysvetľovali jej, že mamička ide do nebíčka, odkiaľ sa už nevráti a odtiaľ ju bude chrániť a bude ju mať stále rovnako rada. Zbadala, že jej novú fotografiu má mamička pod zloženými rukami. Zohla sa v náručí susedky za fotografiou, aby si ju mamička nebrala, keď sa už nevráti. Bolo to prvýkrát, čo dostala po zadku. Jej plač prenikol medzi plačúcim davom, ktorý sa ešte viac rozľútostil, lebo všetci nechápali situáciu.
Smrť – ľudská definícia: konečný, nevratný stav. Kresťania však žijú v nádeji na vzkriesenie z mŕtvych. Túto nádej potvrdzuje Ježiš Kristus svojim zmŕtvychvstaním. Preto je pochopiteľné, že pre kresťanov má smrť aj pozitívnu stránku. Veď pre mňa žiť je Kristus a zomrieť zisk. Ale ak žiť v tele znamená pre mňa plodnú prácu, neviem, čo si vyvoliť. Oboje na mňa dolieha: túžim zomrieť a byť s Kristom, a to by bolo oveľa lepšie, (Flp 1,21-23) . V Novom zákone je nezlomný prísľub záchrany, spasenia, ako to vyjadruje Ježiš v Jánovom evanjeliu: „Veru, veru, hovorím vám: Kto počúva moje slovo a verí tomu, ktorý ma poslal, má večný život a nepôjde na súd, ale prešiel zo smrti do života. Veru, veru, hovorím vám: Prichádza hodina, ba už je tu, keď mŕtvi počujú hlas Božieho Syna a tí, čo ho počujú, budú žiť. (Jn 5,24-25)
Foto: album fotografií
