smútok

Tak teda vpúšťam dnu tú čiernu obludu

Postáva v rohu bez jedinej otázky

Sadá mi na hruď berie zbytok kľudu

Do čela mi vrýva bolestivé vrásky.

A nemôžem dýchať, ticho mi šepotá

Do ucha, do srdca prázdne stony vtláča

Drží sa mi ramien, myšlienky omotá

Slzami mi líca do posledku zmáča.

Keď sa rozlúčime bez sily, bez smiechu

Necháva dušu na slnku hriať sa

Odíde z očí, no sadá za strechu

Príde keď uverím, že navždy sa stráca.

napísal Veronika Terézia Valúchová

8.8.2015 14:07

2625 Prezretí, 0 Komentáre

Priemerne (0 Hlasy)

Komentáre

Prihláste sa pre pridanie komentára

Najnovšie od tohto autora